Tak nekonečná noc ako za mladých čias
A oddýchnutý, spokojný pomaly otváraš oči –
Tma! Si v zatuchnutej hrobke celkom sám,
Nik ťa nevidí, nikomu nechýbaš
Stŕpnuté, hnilé ruky nevládzu nadvihnúť veko
Na tvári cítiš pohyb slizu
Už ťa majú vo svojom objatí –
Zostaneš s nimi trpieť večne
Len škoda, že nevieš, jak dlhá je večnosť
Minútu? Deň? Rok? Tisícročie? –
Oveľa dlhšia! Zablúdiš v pekle!
A ty budeš ležať a snívať o smrti...
O takej smrti, čo ukončí všetko,
Rozplynieš sa v hmle, nenájdeš seba
Neznámym ostanú len trápne fotky,
Na ktorých ľutuješ stratený čas
Z hĺbky do jám sa nebezpečne rútiš
Vidíš sťa cez okuliare noci,
Ako za tebou náhli sa A.
Už príde, áno, ten rýchlik Zem - Peklo
A mladučká A. nastúpi pod neho
Trhal bys´ vlasy, lež žiadne nie sú
Kričal bys´ „Prečo?!“, no červy ti zožrali hlas
Náreky neskoré nepočuť po rokoch
Márne je kriesiť, čo zabil si sám
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
3kitty3
20. 1.januára 2008 09:00
dost dorbe to je podla mna ... dziva myslienka
Napíš svoj komentár