Pamätáš sa? – Našiel si ma! – Zajtra podvečer...
Bola som nová – moje nové JA. Bola som to ja?
Mohla by som pochopiť, prečo si zabudol našu budúcnosť,
Prečo si odviezol naše sny na mínové pole
Mohla by som toho toľko...! No načo?
Veď nikoho to netrápi – sebecký nezáujem o cudzí egoizmus
Teraz sa vysmievaš mojej mraziacej sile...
Nie, to nie je posmech, len vetché útrapy bojazlivosti
Si taký smiešny, keď ma vraždíš!
Zahoď ostych! Vraz mi inú do žíl! – nebolí...
Nestekajú mi myšlienky zo smútku – som šťastná – zomieram...
Začínaš vnímať...hrozíš sa svojho činu
Nenáviď ma! – Ja sa vrátim
A ty, tak chabý odraz minulosti, sa zblázniš
Moje slová ti zastrú zrak, môj „nedych“ schladí spomienky
Zase ma hľadáš? Tu som – všade
Nestratil si niečo? – Je to tvoje, cítila som na tom tvoj pohľad...
Nestratila som niečo? – Bolo to moje, cítila som na tom svoj tep...

 Báseň
Komentuj
 fotka
elwinko  1. 3. 2008 20:40
...mrazivé...
 fotka
kemuro  1. 3. 2008 20:54
:no dakujem nestratil osm nič...ale ešte sa pozriem:
 fotka
kvapalinka  1. 3. 2008 21:00
Dobre popozeraj po vreckách...aj po cudzich
Napíš svoj komentár