Mám nádor na mozgu -
má tvoje meno...
Tvoj pohľad z obrázku
čumí tak hlúpo, nemo.

Ty mlčíš stále,
Celé roky...
Čo Ti to skrslo v hlave?!
Kam vedú naše kroky?

Nenaše...Moje, Tvoje...do neznáma...
Stratia sa v púšti spomienok
a budem opäť šťastne sama

 Báseň
Komentuj
 fotka
sarah_whiteflower  16. 2. 2008 09:53
Je to krásne, iba by som to čakala dlhšie, nádherne si sa hrala s rýmami a potom to veľmi rýchlo ukončila na môj vkus. Zo začiatku ma to strašne zaujalo, pretože to bola báseň sčasti ako keby o mne, ale skoro skončila, nestihla som sa s ňou úplne stotožniť, každopádne iba môžem povedať, že... veľmi kvalitné
 fotka
desiree  16. 2. 2008 11:17
Tak táto báseň je naozaj dobrá. Páči sa mi. A nemyslím si, že je krátka... je trefná a výstižná.
 fotka
insomnya  16. 2. 2008 11:27
Najlepšie myšlienky prichádzajú o pol tretej ráno...
 fotka
kvapalinka  16. 2. 2008 12:59
Desiree: Ďakujem. Krátkosť je len vec vnímania a aj v dvoch slovách sa dá nájsť celý život



Insomnya: Najedia sa, vyspia sa a v okolí obeda odídu
 fotka
insomnya  16. 2. 2008 15:28
Jedno slovo som už našiel... teraz hľadám to druhé



... bez rozlúčky...
 fotka
kvapalinka  16. 2. 2008 15:35
Prezraď plénu: možno Ti s tým pomôžeme



...ale vždy sa na kolenách vrátia a prosia o odpustenie...
 fotka
insomnya  20. 2. 2008 11:06
Každý si musí nájsť svoju cestu sám...



...a je im odpustené?
 fotka
kvapalinka  20. 2. 2008 12:38
Pomoz bliznemu svojmu...
Napíš svoj komentár