Žime, kým nie sme mŕtvi...

Samota nie je smutná, neubíja, neničí...
Len sladko uspáva, unáša do ríše beznádeje
Tak zábavné! – nežiť a nebyť mŕtvy
Neboj sa! Daj ruku priestoru,
Nech ťa pohltí štvordimenzionálne ticho...
Cítiš to? Áno, tam v pravom oku hučí slasť...
Tam neďaleko hypofýzy šantia škriatkovia nemožnosti...
Blížia sa! Nedotýkaj sa môjho dejstva!
Ja ešte nechcem odísť, ešte som sa nenarodila –
A oni mi už vzali plač, svetlo, túžby...
Nenávidím ich! Chcem, aby mi vrátili môj pokoj
Moju davovú opustenosť!

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu