… prišpendil si ju ako motýľa o jej púpavové srdce…
…. ranná káva chutí ináč ako kedysi…
….prestáva sa báť… na prstoch už nepočíta nezmysly….
…. rozpráva…. fantazíruje…. za každým pohľadom niečo myslí….
…. šnúrky z topánok jej vytŕčajú z jeho duše...
....zauzlila si ho o svoje dlane a vdýchla mu tam slobodu za ktorú sa neberú dane...
.....šepkajú si to všetci... básnici, kúzelníci aj veštci....
.... ten klaun sa usmieva ešte viac a úsmev si dokresľuje za oponou....
.... malé rozbité srdiečka sa učia štekliť za notovou osnovou....
.... tí dvaja sa nedajú predať.... čím majú menej, tým majú viac...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár