Bývajú myšlienky stĺpmi rúk podopreté... ja ich dnes podopieram istotami ktoré som si dnes zakúpila v jednom úsmeve...
Zaspávaš s trápením na vankúši a ja som stále šťastná...
Minulosť sa zmeniť nedá a na poznanie budúcnosti nemám vhodné dispozície...
Možno máš teraz možnosť intenzívnejšie dýchať v uzavretom a pre mňa tak tesnom priestore...
Tak blažene uspokojený...
S pľúcami na pôvodnom mieste...
Dýchaj...neprestávaj žiť mŕtvy vo mne...dýchať hlboko a dosýta...
Do rytmu hudby...
Aj keď sa začneme iba vstrebávať pohľadmi ja budem akosi ležérne smútiť...
Lámavou rečou...alebo lepšie gestami...možno budem môcť vyjadriť imaginárne objatie...
Dýchaj...a nezastav sa v 158 takte...sú tam aj nádychvé ...tak citové trioly...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
elwinko
6. 6.júna 2009 16:40
lepšie DÝCHAŤ, ako...
Napíš svoj komentár