oblak je modrý a zelená je tráva....
akoby sa nič nestalo...
a na trón usádzajú kráľa....
láska občas krídlami máva...
koniec koncov aj to sa zaľúbeným stáva....
telo si vypýta to čo chce a mesiac sa na oblohe krášli do noci a sladko ligoce....
pery povedia to čo majú na srdci...
básnici píšu krásne básne a čítajú ich slepci...
aj to sa občas stáva...
že putá sa rozpolia a zosunie sa láva...
niekoho neľudsky prerastie sláva...
a nemým sa iba gesto a objatie dáva...
i to a ešte viac sa možno stáva...
že keď je ráno slnečno a na obed je oblačno...
večer je nám...smutnejšie...a žalúdok máme na lačno....
niekto možno zaspáva hladný...a ten zbabelý kričí na poddaného kradni !
všetko sa stáva...
ten zapaľuje v diaľke oheň...a ten čo oklamal láme sa hlboko...do kolien...
stáva sa... že rosa maľuje trávu...aj to že dôvera má ochotu márnu...
stalo sa že deň prebehol bez objatia...veď potom nasledujú slzy...zloba...dojatia...
malíček nepohladí tvár...a ten kto ostal v rade prichádza ako dar...
už sa stalo že aj to málo je občas málo...
a potom neprichádza nič...nič čo by potešilo...posmialo sa v kúte...hrialo...
koniec koncov...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár