Skúste sa zamyslieť

Pred nedávnom mi moja mama hovorila o jednej svojej spolužiačke (zo základnej školy myslím). Jej otec sa vraj obesil. Smutné však? Ale osud jej nadelil ešte o niečo "viac". Neskôr už po základnej škole vraj mala priateľa, s ktorým keď sa rozišla bodol si nôž do srdca rovno pred dverami jej domu. Ako zázrakom to prežil, ale fungoval s nejakým strojčekom, ktorý mal napojený rovno na srdce. Ona ho chodila navštevovať do nemocnice. Nejako sa dali znova dokopy a neskôr sa zobrali a mali jedno dieťa. No a na záver sa vraj statočný otecko stavil s kamarátmi v krčme, že skočí z istého dosť vysokého stromu. Skočil a zabil sa. Mama hovorila, že ten Miro bol vždy strašne pojašený, podľa mňa mal jednu z najnebezpečnejších charakterových vlastností akú mohol mať - extrémne výraznú chlapskú ješitnosť.

Tak a teraz som si spomenul na to ako som ja chodil na základnú školu. Mal som tam kopec spolužiakov. A vôbec som nerozmýšľal nad tým, aký ľudia vyrastú z mojich spolužiakov a či sa vôbec dožijú všetci dospelosti. Takého krpca to asi ešte nenapadne. Nikoho asi v tej dobe nenapadlo, že Mário, ktorý bol taký dobrý vo futbale sa nedožije ani 18 rokov, lebo nevhodne skombinuje alkohol s nejakou drogou (ani neviem akou, možno iba s marihuanou), navyše v kombinácii so slabším srdcom.

Podobne skoro skončil aj frajer mojej sestry. On mal však veľké šťastie. Stačil jeden posraný joint cez veľkú prestávku, či kedy a prišla prudká bolesť hlavy a zvracanie. Profáci si mysleli, že sa ožral. Išiel domov a ležal s bolesťami hlavy. Až keď dva dni bolesť neprestávala, išiel na pohotovosť. A tam našťastie doktor urobil správnu diagnózu a prišiel na to, že ide o mozgovú porážku (nedávno v správach hovorili o podobnom prípade kedy sa tak nestalo). Krvná zrazenina mu tlačila na mozog. Veľkým šťastím bolo aj to, že sa zrazenina nachádzala na okraji dutiny lebečnej resp. priamo pod lebkou a teda sa s tým dalo niečo robiť. Takže toto je ďalší skutočný príklad toho ako málo stačí a človek takmer skončí v truhle. On našťastie skončil iba s veľkou jazvou na hlave a dvojročným zákazom od doktora dať si čo len pivo.

A nazáver ešte o mojom spolužiakovi zo strednej. Bol to asi najzvláštnejší človek v našej triede a práve preto často čelil posmechu. V prospechu patril k tím slabším študentom, ale hlúpy nebol. Učenie ho skrátka nebavilo. Ale paradoxne venoval veľa času čítaniu populárnych vedeckých knižiek typu "Vesmír v orechovej škrupinke" od Hawkinga. Bol to maniak do hviezd, supernov, galaxií a čiernych dier. Nárečie, ktorým hovoril spôsobovalo výbuchy smiechu rovnako spolužiakom ako aj profesorom. Pamätám sa, že vždy bolo kopec srandy, keď odpovedal pri tabuli. No a predstavte si, že jedného pekného dňa asi dva mesiace po maturách, si sedím v čakárni u lekára a príde tam jeden môj spolužiak. Hovorím: "Nazdar, ako sa máš a čo máš nové?" A on len:"Mám sa dobre, počul si už o Romanovi? Vraj ho v piatok v noci zrazil poľský kamión. Bol na mieste mŕtvy." Vraj išiel opitý s kamarátom z krčmy po krajnici a tlačil pinčla.

Možno si teraz hovoríte, že načo to sem sakra asi píšem takéto koko.... Píšem to sem preto, lebo poznám veľa ľudí, ktorí pristupujú k životu ako keby si mysleli, že im sa nič nemôže stať. Poznám veľa ľudí, ktorí robia veci, ktoré tých vyššie spomenutých zabili (príp. takmer zabili). Chcem zdôrazniť, že ľudia vôkol nás zomierajú nielen kvôli zákerným chorobám, ktorým sa prakticky nemohli vyhnúť, ale často práve kvôli vlastnej neopatrnosti. Takže chcem len docieliť aby ste sa zamysleli nad týmto všetkým a hovorím vám buďte opatrní. Zvyčajne to stojí zato.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

22 komentov k blogu