Citát sen sa stáva skutočnosťou je ten pravý pre začiatok tohto príbehu. Bol apríl, presne pred rokom. Vonku všetko rozkvitalo a slnko neskutočne svietilo. Jedna moja veľmi dobrá kamoška ma pozvala do Prešova osláviť jej narodeniny. A tak som kus popremýšľala a po krátkom zvažovaní som sa teda rozhodla na ne ísť. Nasadla som na autobus a za necelé dve hodiny som bola v Prešove. S nadšením a dobrou náladou som sa s ňou stretla. Prišli sme k nej, hodili sme sa do paráty a vybrali sa do baru, kde nás samozrejme čakali ďalší ľudia. Celý večer mi spomínala, jedného jej kamoša. Vraj ma s ním chce fest zoznámiť. A tak sa aj stalo. Zoznámili sme sa, no niečo sa stalo a zrazu v tom bolo viac. V jednom okamihu ma zalial pot, čas pre mňa prestal byť podstatným, v tej miestnosti bolo 20 ľudí no zaujímal ma len on. Zvláštne, vravela som si v duši, toto sa nemôže stať, nemôžeš to cítiť, neveríš na to. No stalo sa, nejako som si začala všímať, že on to cítil rovnako. Potom to šlo panáky, panáky, srandičky a smiech. Celý večer bol o tom šťastí. Na konci párty sme stáli vedľa seba a popýtal ma číslo. Vravela som si, nedávaš čísla, povedz mu nie, no niečo vyššie či väčšie ako ja ma prinútilo to číslo mu aj napriek tomu dať. Po tomto stretnutí sme sa však obidvaja vrátili do reality. Vravela som si, asi to nebol ten pravý. No v jeden moment ma požiadal o priateľstvo na facebooku. Zrazu to začalo, ten veľký príbeh. Najprv to boli srandičky, dlhé správy, neskôr hodinové volania, neskôr skype trval aj 8 hodín. Všetko sa mi zdalo ľahké až na to, že jeho život bol v Anglicku. Vedela som a aj som si vravela toto predsa nemôže mať budúcnosť. No v jeden deň som sa zobudila a čakala ma správa. Tá správa ma zaskočila viac ako čokoľvek iné predtým. Bolo v nej bookol som ti letenku, sprav skúšky na výške a poď ku mne. Ak prídeš budem najšťastnejší človek na svete, ak nie môj život spadne do priepasti z ktorej nebudem vedieť výjsť, tie slová si pamätám presne akoby to bolo včera. Viete si to predstaviť? V hlave nekonečne veľa otázok, zmätok a beznádej. Po pár nociach rozmýšľania a i skypovania som presvedčila svoju silnú osobnosť vyskúšať túto jedinečnú šancu a skúsiť šťastie. Rodičia to spočiatku dosť ťažko brali, kedže mali o mňa strach. No aj oni pochopili, že v živote musím niečo vyskúšať, aby som mohla povedať, že som sa o niečo posnažila. A tak prišli správy i volanie plné prejavov lásky, šťastia a radosti. Potom prišiel ten deň letu. Ani neviem či som sa náhodou nebála viac ako tešila, ale vedzte keď som vystúpila z lietadla a uvidela tam jeho vedela som, že nič zlé sa nemôže stať. A tak sa aj stalo prežila som najkrajšie obdobie vo svojom živote. Tie mesiace s ním boli neskutočné, plné lásky, šťastia a radosti. No nazvať niekoho pravým nepokladám za správne. Neexistuje človek, ktorý je pravý. Existuje iba človek, ktorý s vami vydrží toľko, koľko vy s ním. Asi sa pýtate prečo? Preto, lebo v živote prídu dni kedy sa váš svet radosti zo sekundy na sekundu premení na dlhé hodiny smútku a bolesti. To sa stalo aj nám, prišli dni kedy sme sa prestali tolerovať, prestali sa chcieť, tá veľká láska sa zrazu rozplynula a ostala len v spomienkach a snoch. Ani si neviete predstaviť koľko mi ten človek dal naučil ma ľúbiť, no zároveň nenávidieť. Dal mi lásku a zároveň sklamanie. No najviac zo mňa spravil človeka, ktorý je schopný chápať a správať sa tak, aby bolo viac dobra ako zla. Viem, že pre mňa nebol ten pravý, pretože pravý podľa mňa neexistuje. Zažila som s ním veľa krásneho aj zlého, no nevydržali sme spolu toľko, koľko bolo potrebné na uskutočnenie pravej lásky.

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár