Niekedy sú tie veci čudné, čo poviete?? Vraciate sa na staré miesta, ktoré ste dôverne poznali, ale zrazu ste na nich nevítaní a cudzí (asi som prepásla svoju šancu , hoci vám tom tak otvorene nikto nepovie, boh zavaruj Vy to ale cítite sami od seba - a to je na tom najhoršie. Ste tu zrazu zbytoční. Dnes vy, zajtra... ktovie. Tí ľudia to vedia, poznáte im to v očiach a v hlase, už k vám nemajú tú dôveru čo kedysi, ale stále vás vidia radi a och úsmevy nie sú pretvárkou.
Ale vedia. A vy tiež. A je fuk, koho je to vina. A či vôbec niekoho?!
Veci, ktoré ste poznali, lebo ste pred XY rokmi boli ich"spolustaviteľom", sú odrazu úplne iné. Neviete, čo ste si mysleli, ale nadávate si za to i s odstupom rokov. Niektoré veci sa ale nezmenili a to desí ešte viac. Niektoré vaše predpovede sa naplnili, možno bohužiaľ a možno nie bohužiaľ. Je tu i určitá škodoradosť, netvárme sa, že nie... človeku dobre padne,ak si môže aspoň pomyslieť „veď ja som vám to hovoril“. (hh a ja vám to píšem )
Niekedy sa však mýli. Niekedy si myslíme, že inde je tráva zelenšia a keď sa po rokoch vrátime spomínať na staré miesta, už vieme, že to tajomstvo je v niečom inom. Sedíte na tej istej lavičke, ako pred rokmi, snáď aj to slnko je úplne rovnaké, len ľudia vedľa zostarli... a vy možno tiež... a už to nie je ono... ale o to je to vzácnejšie... hoci viete, že čas vrátiť nemožno...ale môžete si ho pripomenúť. Znova lavička a šálky od kávy a cigaretový dym a slnečné okuliare a slová, ktoré sú tu vari jediné, čo zostalo vo vás navždy, kdesi hlboko ako korene stromov, v ktorého tieni sedíte.... Bolo to zase ako vtedy. Na chvíľku.Pár minút stačí, aby sa človek cítil normálnejšie. Sú to vzácne chvíle.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tashira
8. 2.febuára 2008 20:18
taky nadpis som uz nabirdzi videla...a neviem ci nie aj clanok
Napíš svoj komentár