Každému sa v živote stane, že má chuť učupiť sa do kúta, plakať a čakať, že ho všetci naokolo budú ľutovať. Aj ja mávam chvíľky, keď som nahnevaná na ľudí z môjho okolia, pretože mi nevedi podať pomcnú ruku v tom jedinom správnom momente. A tak je dobré, že ma šport naučil nevzdávať sa. Nie s pomocou druhých, ale ja sama sa musím pozbierať, vstať a ísť ďalej...
Láska bola a aj je individuálny šport, v ktorom sa nedá exaktne odmerať výkon. Láska nie je ako plávanie alebo beh, kde keď doplávate alebo dobehnete na čele ste jednoducho prvým. Je to šport, kde rozhodca rozhoduje subjektívne. Samozrejme, že aj pretekári sa na vec pozerajú subjektívne. Vždy je spokojný len jeden - víťaz! Prirodzene, že ma hnevalo ak som nebola prvá! Hnevala som sa na celý svet, ale na druhej strane som nikdy nemala problém komunikovať so svojimi súperkami. Mohla som byť rozčarovaná, ale nikdy som to nevnášala do osobných kontaktov. Ak som mala s niektorými narušené vzťahy bolo to pre niečo iné, nie preto, že ony zvíťazili a ja nie. Aj keď ma prehra hnevala dobre som vedela, že o tom či vyhráte alebo prehráte, nerozhodujete vy sami ako súťažiaci. Vždy tam sú rozhodcovia, ktorí vynesú konečný verdikt. To ozajstné sklamanie, ktoré som sa možno ani neusilovala zakryť netrvalo dlho. Pokladala som to za celkom normálne, aj keď to bolelo.
Láska je tvrdý šport. Keď som sa napriek mesiacom driny a odriekania, napriek tomu, že som urobila pre mňa úplne všetko, aby som bola najlepšia a keď som sa ako najlepšia nejavila, bolo to veľké sklamanie. Športovala som dlhé roky, všetko však záviselo od príležitosti a účasti na súťažiach... Veľa som drela a málo oddychovala. Preto prišiel čas, keď som jdného dňa povedala, že už stačilo! Moje srdce a duša boli také ubolené, že už viacej nevládali...Srdce prestávalo biť, pretože už nebol nik pre koho by to malo význam, a to už ani nehovorím o tom, že som si nedokázala umyť ani zuby ...
Sedela som na posteli nohy spustené, nemo hťadiac pred seba a myšlienky boli tým jediným čo ma spájalo so svetom... prestala som vnímať, prestala som sa o všetko zaujímať no myšlienky neprestávali, snažili sa bojovať a presvedčiť ma, že predsa musí existovať niečo alebo niekto kto ma nakopne... blúdne myšlienky, mám ja vôbec ešte energiu a chuť podstúpiť taký zničujúci a zdrvujúci tréning??? Zvonku to vyzerá veľmi ľakho... všetky sme rovnaké, tvárime sa že nám nič nie je, sme veselé a vysmiate, ale v skutočnosti je tam len veľa sklamania, bolesti a utrpenia.
Lenže práve vtedy sa stane, že sa ocitnete na životnej križovatke. Každý z nás sa v istých pravidelných alebo menej pravidelných intervaloch dostane na takúto križovatku. Vtedy si musíte vybrať: Buď čakám kým naskočí zelená, alebo prefičím na oranžovú, alebo zariskujem a preletím na červenú. Dôležité je najmä vybrať si správny smer. Bola som nielen vystrašená, ale až zúfala, neraz sa vyronila nejaká slzička, lenže človek dozrieva vekom, skúsenosťami, každá či už dobrá alebo zlá skúsenosť vás vždy niekam posunie, je len na vás či to bude tensprávny smer, pretože záleži na tom, čo si z toho vezmete a ako zúžitkujete to, čo ste sa pri tom naučili. Človek dozrieva aj cestou, ktorú absolvoval.
To, čomu ma život naučil je, že všetko zlé čo ma doteraz postretlo ma posunulo ďalej oveľa silnejšie ako to dobré. To dobré je akousi kolískou... pretože kolíska sa síce hýbe, ale neposúva Vás dopredu!
Chcela by som si dovoliť žiť bezstarostne, ale viem, že sa to nedá. Tiež by som si mohla vyložiť nohy na stôl, ale neurobím to, pretože ma to nebaví! Život je o prežitých minútach, o malých kúskoch radosti, ktoré ak správne poskladáte, naskytne sa Vám krásny pohľad... pohľad na Váš vlstný život, ktorý si vytvárate sami, kúsok po kúsku... Tak skladajme pomaly vychutnávajúc si každý kúsok skladačky samostatne, každú poskytnutú možnosť, ktorá nám je dopriatá a naskytnutá, pretože na konci, ak doskladáte aj posledný kúsok a Váš obraz bude kompletný, aby ste sa nemuseli báť toho čo uvidíte...
Tak skladajme... ja konečne začínam...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
misicka606
24. 10.októbra 2010 19:47
ten posledný odsek
Napíš svoj komentár