...teta penzionistka na mňa pozerala ako na šibnutého adolescenta, ktorý sa natriasa bez príčiny.

stalo sa to minulé leto...
Je 15.45... najvyšší čas vypadnúť z intráku a ísť na tréning. Tak vyjdem z izby, a nastavujem uši či nepočuť v diaľke klopkanie vysokých opätkov našej milej pani vychovávateľky. Samozrejme, všetci ju máme radi. Veď čo môže byť lepšie, ako jej srdcervúce objatie s arómou spoteného a neoholeného podpazušia. No nepočuť žiaden zvuk spotenej príšery, ani ničoho podobného. Rozhodla som sa, že pôjdem schodmi. Ešte to, že by som vystúpila z výťahu a nejaká pani vychovávateľka by ma tam prepadla. No mala som šťastie, pretože som nemusela bojovať so žiadnym úhlavným nepriateľom, stretla som iba pár spolužiakov, ktorí majú na nich podobný subjektívny názor ako ja.

Konečne po dlhom potmehútskom zakrádaní po intráku som vyšla von. Slnko fest pražilo, a ja si vykračujem s radosťou ako najväčší KáPo. Mp3 v ušiach, hrá mi System a ja nič nepočujem. Samozrejme, že mi ušiel autobus, pankhart (parchant) jeden. Tak si tak sedím na lavičke autobusovej zastávky, klepkám nohou, a zrazu sa ku mne blíži jedna z penzionistiek, ktorá určite bola na prechádzke v Lidli. Snažím sa veľmi nevšímať si ju, lebo určite bude mať nejaký komentár, bude mať prednášku o tom, že dievčatá mávajú holé obličky alebo niečo podobné.
No nezabralo, o chvíľu sa ozve:

- Dieťa moje, čo to tu tak smrdí?

Ja osobne som nič necítila. Poobzerala som sa, že čo by mohlo byť zdrojom toho zápachu, ktorý nieje cítiť, no okolo mňa len prechádzalo pár EMO - mládežníckych spoluobčanov, a obďaleč stáli dvaja oplani, ktorí si púšťali na mobile Rytmusa.
Tak pozriem na už spomenutú tetu dôchodkyňu a ona začne premiestňovať odpadkový kôš väčších rozmerov, ktorý stál pri autobusovej zastávke. Pozerám po nej, dosť nechápavo, a ona vraví:

- To je hrozné s dnešnou mládežou. Ani starému človeku nevie pomôcť.

Tak si tam stojím, a prvé čo ma napadlo povedať, tak bolo:

- Teta, nebojte sa, o 5 minút príde ujo, a dá to do poriadku.

No na moje začudovanie žiaden ujo o 5 minút neprišiel, dokonca ani o 10 sa nikto nedostavil. Asi mi úplne zlyhali telepatické schopnosti. Aj tak teta medzičasom zabudla na ten smrad, ktorý cítila len ona.

Tak si sedím a čakám ďalej. Po chvíli si na zastávku, ktorá je situovaná na náprotivnej strane cesty sadne akýsi týpek. Pozerám, dačo mi ukazuje. Čo to môže byť? Ukazoval mi fuckera ( čítaj fakera), jeho prostredný prst. Najskôr ma to zarazilo. Pozriem na tetu dôchodkyňu, ona si to nevšimla. Aj keby, iste nevie čo to znamená. Tak rozmýšľam, že aký má na to dôvod. Prvé ma napadlo, že akože diskriminácia štýlov. Nebola som rapper ako on, no nebola som ani EMO ani nič podivné. Sivé nohavice neboli oblečené naopak, a v čiernom tričku bola každá ruka v správnej diere.
Potom mi to prišlo dosť smiešne, tak som sa skrčila a začala natriasať od údrbu. Napadlo ma, že mu tiež niečo ukážem (mám na mysli prostredný prst , no teta penzionistka na mňa pozerala ako na šibnutého adolescenta, ktorý sa natriasa bez príčiny.
...
Keď prišiel autobus, tak som rýchlo nastúpila, a neznámeho týpka som stratila z dohľadu.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu