Ak sa vám bude zdať tento blog prehnane nihilistický, tak áno je taký.
Pocity, city, vzťahy.. ľudské interakcie.. človek je základom stavaný tak aby prioritne zachovával interakcie so svojim druhom. Je na neho odkázaný, možno nie tak ako v minulosti. Kedysi bolo vyhnanstvo to isté ako smrť, sám človek neprežil, bol závislý od svojich druhov.
Dnes? Nie.. všetko je iba nejaky´pozostatok. Všade sa nám ponúka akýsi obraz toho čo je, ako to naozaj funguje. Ale skutočnosť je často úplne iná, tento iluzórny obraz médii je skutočne skreslený. Popisuje veci tak, ako by teoreticky mohli byť, ale naozaj sú tam isté vedľajšie účinky ktoré sa v živote vyskytujú a tie menia veci radikálnejšie ako je to zobrazené všade naokolo.
Nič nie je len tak zadarmo, všetko má svoje pravidlá hry. Racionálnosť má svoje hranice, v istom bode musíte vypnúť, prestať rozmýšlať, lebo zrazu zistíte, že veci skrátka fungujú vtedy ak nad nimi nerozmýšlate, musíte niečo vypustiť nechať to tak.. A vtedy to zrazu je ok, vtedy to funguje. Ale vlastne to funguje na princípe nejakom skrytom, odhalíte ho iba skúsenosťami, ale .. sám mu nerozumiem. Pritom, sám som iba skurvený človek, člen tohoto druhu, odsúdený na komunikáciu z ostatnými, núti ma k tomu moja skladba mozgu, moje hormóny a všetky ostatné zložky môjho tela ktoré sú stavané tak ako sú stavané. Mám na výber, ale nie som nezávislý.
Ani vy nie ste nezávislí, môžete si robiť čo chcete, ale iba v hraniciach svojej vlastnej gravitácie, a gravitácie vašej spoločnosti. Ďalej je iba tma.
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
alroune
7. 10.októbra 2011 22:38
mne sa nezda ani nihilisticky nie to este prehnane...
3
@alroune Pre mňa je isté sklamanie ktoré sa snaží byť vyjadrené v tom, že človek neovláda do istej miery ani sám seba. Príde pocit, emócia alebo niečo čo nás hlbšie zasiahne. Môžeme to kompenzovať, vyrovnáme sa s tým, ale tej základnej emócii sa nevyhneme. A to je presne ten moment, kedy si uvedomím, že moja sila, moja moc nad sebou samým a vlastným vedomím je naozaj ... malá
4
samozrejme ale nemozes bojovat proti zakladom ludskeho ja a to su emocie...proste je jedno ako sa snazis byt nihilisticky je to vsetko len teoria domienka je to zas len tuzba vyvolana emociami takze je to bludny kruh
5
@alroune áno, práve to. Že nemôžeš, vždy si spomeniem na tú známu pesničku od Imt smile. Kde sa spieva, že pred svetom neutečieš, veď svet to si aj ty sám.
Je to skrátka istá moja snaha o únik. Ale aj tak všade kam utečiem, ja tam budem tak či tak.
Je to skrátka istá moja snaha o únik. Ale aj tak všade kam utečiem, ja tam budem tak či tak.
6
podla toho co povazujes za unik ....
a otazka znie aj tak preco chces utiect ?
a otazka znie aj tak preco chces utiect ?
7
@alroune
únik má samozrejme rôzne formy, a racionalizácia je jedna z foriem mechanizmov osobnosti.
A utiecť? No napríklad preto, že niečo sa objaví v tvojom živote s čím v istej chvíli nevieš ako naložiť, a vieš že to je problém ktorý sa možno opakuje a sama si niekedy unavená z toho ako veci fungujú.
únik má samozrejme rôzne formy, a racionalizácia je jedna z foriem mechanizmov osobnosti.
A utiecť? No napríklad preto, že niečo sa objaví v tvojom živote s čím v istej chvíli nevieš ako naložiť, a vieš že to je problém ktorý sa možno opakuje a sama si niekedy unavená z toho ako veci fungujú.
8
takze unik je v podstate nerealny uzavrime to tak jediny definitivny unik pred svetom je smrt ...
Napíš svoj komentár