Piatok v noci. Zo sna ma zobudili jemné dotyky prstov na mojom tele. Od nežného hladenia líc prechádzali po krku k bradavkám, ktoré neostali bez odozvy. Prsty jemne hladkali bruško a stále prechádzali nižšie a nižšie. Môj tep sa zrýchlil a dych začal byť nekľudný...
Zobudila som sa. Zavalilo ma neskutočné teplo a moje srdce bilo prirýchlo. Bradavky stvrdnuté, koža napnutá a tam dole? Neskutočný pocit. ,,Musím ho mať! Potrebujem ho! Hneď" povedala som si. V priebehu pár minút som mala na sebe minišaty i lodičky a opúšťala som útroby svojho prázdneho bytu.
Vyšla som von. Všade bolo ticho, len občasný hukot áut zostril môj sluch. Ani živej duše, ako je to možné? Rýchlym krokom som vykročila do ulíc hľadať niekoho, kto by skrotil môj neutíchajúci apetít...
Bol tam. Našla som ho. Stojaci pri akomsi vchode pofajčieval cigaretu. Keď som sa mu prihovorila, jemne sa usmial. Môj neškodný návrh na neslušné hrátky mu očividne polichotil. Chytil ma za ruku a zatiahol za najbližší roh. Prstami sa jemne dotýkal mojich stvrdnutých bradaviek, jeho dych sa zrýchľoval, a až keď zacítil vlhkosť môjho rozkroku, strhol zo seba nohavice a zachoval sa ako chlap. Nadvihol ma a už som sa viezla. Jedinečný pocit uspokojenia. Presne to som potrebovala.
Netrvalo to príliš dlho, obrovské vzrušenie na oboch stranách nenechalo naše telá chladnými. Vrelo to viac a viac až nastala explózia citov.
Zosadla som, upravila si minišaty, pohladila ho po tvári a dodala: "Ďakujem, práve toto som potrebovala..." a spokojným krokom som odkráčala domov. Uspokojila som svoje túžby a vrátila sa späť do postele. Ten pocit bol nenahraditeľný. Jednoducho, keď musíš, tak musíš...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.