Chodila som na čudnú strednú v meste, ktoré doteraz nejako moc nemusím ale môj stredoškolský život sa aj tak motal okolo OA. Spoznala som množstvo skvelých ľudí, s ktorými som chodievala po akciách a chatách aj napriek tomu, že som nebola spolužiačka. Bol to kolektív aký som ja nemala. Často krát, ked som končievala skôr, chodievala som ich čakať pred školu a trávila s nimi poobedia.
Na tú školu chodil aj ON, ale iná trieda. Všetko bolo čudné, ani sa nepozdravil, ani si ma nevšimol, potom som ho dlho nevidela. Bolo mi to ľúto ale život šiel dalej a kedže mal vtedy priateľku želala som mu, aby mu to s ňou šlo čo najlepšie. Nikdy som ju nevidela ale v mojích predstavách to bola vždy dlhonohá peroxidka čo vedela čo chce a šla si za svojím cieľom. Aj ja som si za ním šla. Túžila som zmaturovať v tej hotentotiarni a ísť na vysokú. Robila som čo som mohla aby sa mi to podarilo a pritom sa mi dáko podarilo naňho zabudnúť. Ved ako sa hovorí: Zíde z očí, zíde z mysle. Takto plynuli dni ,týždne a roky. Môj život bola tá sprostá škola čo mi zaberala najviac času a ked sa objavil čas na samú seba, vyrazila som do ulíc. Niekam preč z môjho sídliska kde som stratila secky kontakty kôli......ani neviem kôli čomu to vlastne bolo a asi na to už ani neprídem a je to tak už pekných viac ako 7 rokov.
Prežila som prvák- po maturitnom ročníku najhorší ročník, prežila som druhák, tretiak a prišiel štvrták. Rok ako každý iný len s malými zmenami a veľkými sklamaniami v láske. Najprv som sa sklamala ja a potom som sklamala ja niekoho kto si to nezaslúžil a verte či neverte stále mi to behá hlavou a je mi to ľúto, bo to bol prvý chalan čo sa o mňa vážne zaujímal .( Pre ujasnenie nebola som neverná ani nič podobné, skončilo sa to kôli okoliu, ktoré k nám nebolo vrúcne.) Od tej chvíle som sa snažila vyhýbať mužskej spoločnosti nech znova nemusím takým niečím prejsť. Nechcela som vzťah a ani nič nezávazné. Jednoducho mi bolo fajn tak ako bolo. Prišla zima. Fakt toto ročné obdobie nemám až tak v láske bo mi tuhne krv v žilách, ktorá je už aj tak moc hustá. Voľné dni sa striedali so školskými a povinnosti pribúdali s blížiacim sa dátumom maturity. Mala som plnú hlavu chobotín a školy a nebolo poriadne času na osobný život. Raz večer som si šla ľahnúť s pocitom, že nasledujúci deň asi neustojím bo sme mali asi 4 písomky. Ležala som v posteli ,už som skoro spala ale mysľou mi stále behali príklady z matiky- logaritmy. Nedalo sa zaspať.
V tom mi zvoní telefón. Vravím si: „ akého idiota môže napadnúť prezváňať mi ked sa snažím zaspať!!“ Kuknem na telefón. Neznáme číslo. Výborne, ani neviem komu mam nadať. Za chvílu SMS. Neverila som vlastným očiam. ON!!! Chvílu sme si písali a šla som spať už s uplne inými myšlienkami. Prešli takto týždne čo sme si vypisovali ako dvaja idioti a sem tam sme sa stretli. Bolo na ňom vidno, že je iný. Neskôr som sa dozvedela, že po pomerne dlhom vzťahu sa s priateľkou rozišli a on nebol ten čo chcel rozchod. No čo čert nechcel, vrátil sa mi pocit zo ZŠ ale už v dospelejšej podobe. Teraz som už mala reálnu šancu mať s ním niečo viac ako decké kamarátstvo. Bolo medzi nami cítiť napatie ale nikto sa k ničomu neodvážil. Potom prišiel 1.apríl, deň bláznov a vtipkárov a sním prišiel aj začiatok nášho vzťahu. Začalo sa to šecko nevinne až to prerástlo do vyššich sfér. No aj tak som cítila akoby sem tam stále myslel na minulosť, na svoju bývalu. Hrýzlo ma to poriadne ale nikdy som mu nič nepovedala, aby som náhodou nepustila dáku lavínu. Vravela som si, šak je to začiatok a ak to tak naozaj je ,tak hádam sa mi podarí aby na ňu úplne zabudol. Čas ubehol ani neviem ako, bolo toho dosť: výmenný, matura, majstráky, výmenný a zrazu koniec šk. roka a odchod do CZ. Bála som sa toho bo po pár mesiacoch čo sme boli spolu pár krát do týždňa, sme mali byť spolu 24hodín denne. Obavy sa však nenaplnili a my sme strávili užasné dva mesiace. Mala som pocit, že je šecko ideálne, že bývala je definitívne preč. No prišiel deň jeho narodenín.
Nastavila som si budík na polnoc nech som prvá čo mu napíše. Trochu som prispala. SMS odoslaná 00:11. Nebol to zlý čas. Na druhý deň som mu chcela zaželať aj ústne cez telefón. Zlá správa, nebola som prvá. Tá peroxidová mrcha mu napísala prsne o dvanástej. Myslela som, že ma porazí. Vinila som seba ale v hlave mi behalo milión myšlienok ako tu kravu poslať niekam nafest. Nevadilo by mi keby mu napíše sms v normálnej hodine ale o dvanástej v noci s odkazom : dúfam, že som prvá!, ma dokázalo vytočiť. No ako som já tu ženskú neznášala..ryla sa tam kde nemala. Kedže sme s darlingom mali vzťah založený na dôvere povedal mi, že mu neraz písala, že jej je ľúto čo sa stalo a chcela by vrátiť čas. Cítila som sa byť v ohrození. Síce mi stále opakoval, že ju už nemí rád a že miluje mňa ,stále som mala pochybnosti. Navyše ma nepodržali ani kamaráti, ktorí o tom vedeli. Vraveli mi , že nie je možné že sa toľko nevideli ked bývajú kúsok od seba...Ja som sa snažila veriť a verila som .
Potom to všetko akosi utíchlo a nadlho bol kľud. Môj život bol konečne na chvíľočku ideálny. Nemala som sa už čoho báť. A potom zas. Jedného krásneho dňa mi Darling hovorí: „ písala mi bývalá“. No ale to mňa už skoro jeblo ( s prepáčením za výraz). Priznávam, som žiarlivá, to hej, ale toto bolo moc. Nevadilo mi ked chodil von s kámoškami prípadne s inými bývalkami ale z tejto som mala jednoducho strach. Bola mu najbliššia osoba dlhý rok a pol a ešte sa k nemu po roku chcela vrátiť, a potom neboj sa. Nejako som to rozdýchala a nakoniec sa s ňou aj stretol. Nebolo mi najlepšie ked som vedela s kým je, ale dôverovala som mu. Zase sa mi vrátil pocit že ho môžem stratiť.
Prešiel rok a ja som stále tŕpla čo sa vyvŕbi. Našťastie sa nič nestalo ale ona aj tak sem tam o sebe dala vedieť. Nebolo to často ale predsa. Potom prišiel apríl a my sme mali oslavovať tri roky. Viem bola to moja vina, že sme neboli spolu ale potrebovala som odcestovať. Bol to prvý 1. Apríl čo sme neboli spolu. Dva dni na to mi volal, či by mi nevadilo keby sa stretne s bývalou. Samozrejme som odpovedala Ano. A aj keby som tomu chcela dáko zabrániť bola som moc daleko. Kolegovia mi hovorili aká som ja naivná, že verím tomu že medzi nimi nič nebude. Ja som verila!!!! Po stretnutí mi povedal , že nie je na tom najlepšie. Nechcel to moc rozoberať. Chápem ,mňa do toho nič ale zaujímalo ma to. Ked som sa po týždni vrátila domov vysvetlil mi o čo ide. Pršlo mi jej lúto a ja sama som mu povedala, že nech jej zavolá, aj ked stále som mala mrle v žalúdku. Od toho momentu sa začali stretávať častejšie.
Ale raz. Po vyše troch rokoch čo som ju mala v zuboch a nemohla som o nej ani len počuť, sme sa mali stretnúť. Face to face. Nebola to moja iniciatíva, ale prišlo na to. Pred stretnutím mi nebolo najlepšie ale odhodlala som pozrieť sa jej do očí a zistiť kto to vlastne je. Prišla som s darlingom na dohodnuté miesto a ona tam už bola. Nespoznala by som ju keby mi môj priateľ nepovedal ,ktorá to je. Samozrejme som hľadala tú spomínanú dlhonohú peroxidku a miesto nej tam sedela simpatická útla tmavovláska s krásnym úsmevom a modrými očami. Bola som prekvapená, bo celé té roky som žila v omyle. Nadviazali sme konverzáciu a odkedy sme začali kecať neprestali sme až kým nebol čas ísť domov. Po tomto stretnutí som už mala lepší pocit.
Začali sme sa všeci stretávať a aj ked sa ma priateľ stále pýtal, či mi to nebude vadiť, od chvíle kedy som ju spoznala mi to fakt nevadilo. Neviem ako je to možné ale brutálne sme si sadli. Teraz sme dobré kámošky a vie o mne aj to, čo málo kto. Postupom času som pochopila prečo mi Darling hovoril, že sme si podobné, bo až na výzor sme vo veľa veciach úplne rovnaké . Viacerí sa čudujú ako je to možné, že sa znsieme. Nie je bežné aby sa bývale dákeho chalana zniesli a ked sa aj znesú radšej sa nestretávajú. Ale to náš prípad nie je.
Mrzí ma však jedna vec. Keby sme sa poznali skôr mohli sme jej byť oporou ked to najviac potrebovala a ked sa jej skoro celý svet otočil chrbtom. Málo kto vedel čo sa dialo v jej živote. Ja som mala len minimálnu šajnu, zdalo sa mi to zlé ale neprišlo mi to také hrozné, ale realita bolo omnoho tvrdšia, čo som ja nevedela a jeden z mála kto jej aspoň trošku pomohol bol aj môj priateľ. Ale to som sa dozvedela až teraz!!!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár