Posledna slza mi tecie po lici. Slza lasky, smutku, stastia, nenavisti. Uz vic nemam sil pozerat sa na to co sa deje okolo mna. Vsetko a zaroven nic. Nezmyselne detaily plne povrchnosti a bezvyznmnosti ludi okolo mna. Je naozaj tak vela ak tuzim po niekom, kto pride ku mne a povie mi: " Nic neboj, bude to fajn.". Je naozaj tak vela ak tuzim citit objatie niekoho na kom mi zalezi. V koho objati s citim bezpecne ako este nikdy ? Je vela ak tak tuzim povedat milujem ta ? Tak vela a pritom tak malo. Jeden bozk ked sa rano zobudzam. Citit horuci dych pri zaspavani s krasnym zelanim dobru noc, laska. Pevny stisk ruky ked sa posmyknem na lade.Dotyk pier na mojich. Horuca ruka v mojej ked sa predierame davom. Citit jemny dotyk pier na zatylku. Detaily znamenajuce svet. Ten moj svet nesplnitelnej tuzby po niekom, kto neexituje. Existencia mojho relativneho sveta je ako cierna diera. Straca sa tam vela podstatnych veci mojho zivota ale nikdy neviem presne kedy sa stratim v tmavej tme mojich myslienok a snov. Krasna a nedosiahnutelna moc citov.

 Pseudoblog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
rimanka  21. 2. 2009 01:57
nie,nie je to veľa..neboj,láska príde
Napíš svoj komentár