Hľadím Ti do očí a predsa nemôžem vrúcne pritisnúť moje pery kričiace túžbou po tých Tvojich – najsladších na svete.
Hľadím Ti do očí a predsa sa nedočkám momentu kedy ich sklopíš, viečka Ti poklesnú pod ťarchou vzrušenia z momentu prejavu našej lásky, nežne si ma privinieš na hruď, jemne a opatrne, akoby som bola krehkou bytosťou, na ktorú musíš dávať pozor, aby sa nerozpadla v črepy, ustráchane si ma budeš pritískať bližšie a bližšie, silnejšie a silnejšie až moje srdiečko snažiace sa vyskočiť z hrude dostane to, prečo sa pravidelne hýbe – dostane to Tvoje, bude ho počuť tĺcť, je to akokeby sa stretli dvaja nadlho odlúčený a po dlhej dobe našli bytosť, ktorej rozumejú ako jedinej na svete...
Tento spriaznený tlkot je rovnako krásny akokeď sa Tvoj dych jemne kĺže po mojom ušku, sú to prejavy toho, že si nažive, si so mnou, pri mne, sme spolu a žijeme pre seba. Mojou vďakou za to, že sú moje uši hodné počuť Tvoj vzácny dych, moje srdiečko hodné zacítiť tlkot toho Tvojho zamilovaného, moje oči hodné zahliadnuť v Tvojich očiach ten najúprimnejší pohľad vyjadrujúci zmes pocitov mladých zaľúbených ľudí, moje dlane hodné ocitnúť sa v Tvojich, tak bezpečných, môj nos hoden vône Tvojej pokožky, moje telo hodné prijať to Tvoje a skryť Ťa doň splynutím v jedno, moje pery vyslovenia dvoch slov hovoriacich za všetko, tak záväzných a krištáľovo úprimných zároveň..., mojou vďakou bude, že Ti všetko opätujem a pošepnem : „ Aj ja Ťa milujem. ´´
Teraz však hľadím Ti do očí a predsa nič nezmôžem...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
rimanka
20. 9.sept. 2009 23:23
smutno krásne
Napíš svoj komentár