Zobúdzam sa do chladného rána,
svitá a ja som opäť sama.
Samota skľučuje moje srdce
už sa mi to zvládať samej nechce.

Pod tlakom života čelím skazám lásky
a utrápenou mysľou mi víria otázky...
len prečo zas,kedy a ako,
ťažko je bojovať s neústupným strachom.

Ale viem že prídeš-neprestávam veriť
som ochotná skľúčenosti a samote čeliť.
Zvíťaziť,vyhrať boj,pre teba a pre mňa.
Verím,že sa prebudíme do slnečného dňa.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tigriik89  13. 4. 2010 08:27
kraaasne,,a poznam ten pocit samoty,,trval vyse roka,,ale ako si sama napisala prebudila som sa do slnecneho dna
2 
fotka
ladyboavista  13. 4. 2010 08:31
Nič netrvá večne...ani samota nie.
3 
fotka
johnysheek  13. 4. 2010 09:13
uz davno som necital AABB a este davnejsie napisal.. vdaka



a posledna strofa. ako by povedala jedna kamaratka "buiiiiiiii"
4 
fotka
adinqa  13. 4. 2010 17:15
Keď chce človek niečo dosiahnuť, ľahšie sa mu za tým ide, keď verí. Čiže len tak ďalej! Sama som niečo také zažila a tá zmena na moje prekvapenie nakoniec prišla. Inak fakt krásna a výstižná básnička
5 
fotka
ladyboavista  13. 4. 2010 17:21
Vážne dakujem...Dobrý ohlas vždy poteší
Napíš svoj komentár