Vitam vás pri fiktívno-výhernej hre MILIONÁR.Pohodlne sa usaďte zamyslíte sa s Nami nad otázkou za milión.Otázka Teda znie: Ak zide z oči, zide naozaj aj z mysle? Žolík 50:50 zredukoval naše odpovede na dve.Áno alebo nie ... Správnu odpoveď sa dozvieme po reklemnej prestávke? Možn tázky s najjednoduchšími odpoveďami si vyžadujú totiž najdlhšie premýšľanie.
Skoro všetci sme si v laske už čosi odsrali.Poznáte to-raz ste hore,raz Dole (týmto nemyslím sexuálne polohy). Raz áno, raz nie.Človek je rozporuplný? Nerozhodný? Naivný? Nie ... Len idiot.Nejde tu o to,či ak zide z oči, zide aj z mysle.Je to omračujúci fakt-ak nieco dlhý čas nevidíte, zabudnete, ze ste volakedy mali.Ale čo sa stane ak na to zídené z oči a mysle upriete opät svoj zrak? Kto to vie, nech zdvihne ruku a priráta si imaginárny bodík, ktorý mu bude aj tak na hovno.
Ci sa uz bol Boh, všemohúci Vesmír, Matka príroda alebo celý tento stvoriteľský trojlístok spoločne, zariadili to tak aby sme mali na niektorych ludi slabosť.Veď prečo potom zabudneme na niektorych ludi skôr a na niektorych nezabudneme nikdy? Prečo pri opätovnom stretnutí s ludmi, ku ktorým sme volakedy niečo cítili, necítime nič a pri iných sa cit vráti ako ked Fénix vstane z popola? Preco sa ja vlastne zaoberajú touto temou? Pretože som nedávno schytala konsku dávku šoku ked som po Rroku pol stretla "chlapa", ktorý bol mi kedysi viac nez sympatický.Možno som ho aj ľúbila.A radsej tu Aani nespominam predstavy, v ktorych vystupoval ako hlavný hrdina, pretoze pri týchto fantáziach by sa červenali aj divosi z pornopriemyslu.Nemali sme medzi sebou žiaden zvláštny vzťah a "láska" bola len z mojej strany.V kazdom pripade bolo pekné snívať.
Naša nedávno stretnutie nebolo ale ako od Rozamundy Pilčer-bozk pri západe slnka a happy ending.Nie, nič.Možno to bol osud, možno to bola náhoda, možno osud vzniká z náhod.Klasická nedeľa, segra sa chystala do školy v Po, ak si vravim, ze pojde s nou, skočíme na kafex.Na Stanicai sme vystúpili z busu a uz vtedy vo mne spenila krv.Celá stanica zasekaná zmrdami, čo znamenalo mat na jednom ramene zavesený notebook od Orindžu, v druhej ruke tašku od číňana davaj na intraky. V tejto dobrej náladičke som isla do potravín kúpiť cigy, lebo novinové stánky su z pre mňa nepochopiteľných príčin v nedelu pozatvárané.V obchodíku boli študentíci, ktorí si kupovali vodu asi aby im v preplnenom vlaku neprišlo grcno.Hviezdny pár predo mnou v rade som si nevšímala, lebo v mojej kapustovej hlávke uz bolo len miesto pre cigo kafe.Keď tu zrazu kuknem pred seba jeb-on.Žiadne "ahoj", žiadne "Serwis, ako?", nič, len ticho.V jeho očiach bol badat údiv, tajne dúfam že aj obdiv.Moje srdce hoci na korčuliach nikdy nestálo, bez problemov skočilo trojitécho salchowa.On so svojou prinčipessou si vzali svoje pollitrovky (asi Rajec-Púpava) išli pa.Ja šoknutá ako teta z tvrdej vody v reklame na Calgon som si nekupila ani zapalovač.To mi však došlo az vtedy, ked som sedela pri káve premýšľala nad tým, ako si plamienkami v očiach pripáliť cigu.
Na pekné je tazko zabudnúť.Spomínala som na všetky rozhovory, vymenené SMS, emaily ... Na rady, na hádky ...A na sklamanie ked sa to skončilo a ja ani neviem prečo.Malichernosť z mojej strany, alebo z tej jeho? Teraz na tom uz nezáleží.Najviac ma udivuje, ze sa na všetko vrátilo späť.Nie v takej intenzite a sile, ale predsa.V hrdle hrča, chvenie v žalúdku,chvíľkový výpadok zdravého rozumu.Nič viac, NIČ menej.Vtedy som si uvedomila, že stará láska, či náklonnosť nehrdzavie, pretoze na niektorych ludi mame slabosť-vždy to tak bolo, vždy to tak bude.
Žiť zo spomienok je hlúpe, spomínať je krásne.Spomienky sa uz nikdy nevrátia, ale aspon ostávajú v našom srdci.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
carowna
28. 3.marca 2010 13:58
veľmi pekný blog a súhlasím
Napíš svoj komentár