-Katka, raňajky!-začula Katka. Ešte s mokrými a čerstvo umytými vlasmi zbehla po schodoch do kuchyne. To zbehla o pár rokov bolo pre ňu čudné slovo. Ale poďme od začiatku. Dnes mala nastúpiť do novej práce. Teda brigády. Mala už 17 a chcela si zarobiť niejaké tie peniaze.Pozrela sa na tanier pred sebou. Mala na ňom opečené banány s medom a teplú hrianku s maslom. To je dobrota pomyslela si ale nechcela jesť. Pozdravila mamu a odišla z domu. Prišla na zastávku a nastúpila do autobusu.

-Dobrý deň, tak tu som tá Katka Popíková.-
-Dobrý deň, takže by by si rada bola teraz cez leto časníčkou?-spýtal sa jej maž s hrubým obočím-jej budúci šef.
-Áno, rada.-
-Budeš tu, samozrejme ak chceš, od deviatej ráno do piatej večer každý druhý deň a cez víkend vyhovuje?-
-Hej v pohode a koľko je to na dve mesiace?-
-70 € a nastúpiš zajtra OK??-
-Áno.-

Katka sa na druhý deň ponahľala už bolo o 5 minút pol a autobus jej išiel o pol deviatej. Vybehla do zákruty a posledné čo uvidela boli svetlá reflektorov.

-Katka, Katka!!!-sklánala sa nad ňou osoba, no neveela ju určit kto to je.
-Mamka?-
-Dcéra.- Rozplakala sa jej mama najviac ako mohla.
Katka už rozoznala nemocničnú izbu.
-Mami? čo tu ja...?-mamka jej odišla. S rukou si ohmatala hlavu. Mala ju v poriadku až nato že ju bolela. Potom žišla trochu nižšie. Potom nižšie. A tam už nič necítila. Bola ako v tranze. NIE! NIE! no jej tichý hlások nik nemohol počuť.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár