Už bolo fakt dosť. Už to len ťaháš ako prehorený filter, už to len páli, nehorí, neiskrí, choď PREČ, však že raz pôjdeš si vždy sľuboval, a ani nevieš koľko krvi si mi dlhoval, tak sa spamätaj, kašli na to, niesom tvoje zlato, keď koniec tak to beriem doslova, prečo čakáš, kým si zlomím pýchu...
To nie je pýcha, ale túžba ísť preč, biť sa sama, byť kľudne aj pošlapaná, ale v duši mám nebeský pokoj, a v hlave jasno(...žiadne prázdno?). A nenos mi tu tiene, nemám záujem, zabudni na mňa.
Ďakujem.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár