Cancer....

pozerám na svet cez prsty
lebo skutočnosti sa bojím
ak je normálne mať život
čo sa stalo s tým mojím?
Chumáče vlasov na vankúši
ležím tu pri nich schúlená
tak ako vždy na posteli
ktorá bude smrteľná

padajúce jesenné lístie
je vízia posledných dní
panoráma zapadajúceho slnka
je úplne iná ako vždy

moja jediná nádej
vraj súvisí s tým jedom
no moje jediné šťastie
skončilo s týmto letom
mojej poslednej šance
sa nikdy neuchopím
a moju jedinú lásku
už asi nikdy neuvidím

a tak pri pokuse o lesť
neviem za čo som vinná
kecajú že mám zniesť bolesť
a že mám skúsiť byť silná

až na konci mám pocit
ako keď ma život bavil
končím, dovidenia ďakujem
už mám zahojené rany!

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu