Bolo to krásne, jarné, piatkové ráno. Za oknom jej vyspevovali vtáčiky, ranné slniečko ju jemne hladilo po tvári a vzduch bol príjemne teplý, ale svieži. Sem tam počula, ako vonku niekto prešiel po ulici popod okno jej malého domčeku. Na autá bolo ešte priskoro.
Umyla sa, dala si svoju bežnú rannú kávu, dva toasty a išla sa upraviť. Na svoje ladné krivky tvaru gitary, farby karamelu ktorými privádzala mužov do rozpakov si dala čiernu čipkovanú spodnú bielizeň, tmavohnedé elastické tričko s krátkymi rukávmi a výstrihom do tvaru "V", ktorý jemne odhaľoval jej priemerne veľké, ale pevné poprsie. K tomu si dala čiernu koženú sukňu nad kolená, ktorá dávala vyniknúť jej štíhlym vyšportovaným nohám a obťahovala jej pevné stehná a zadok.
Na oči si dala iba mono očný tieň farby svojho trička, čiernu linku, ktorá zvýraznila jej uhľovočierne uhrančivé oči a maskaru.
V ten deň išla, ako každý deň, do práce, kde robila sekretárku riaditeľa firmy s textilom. Keď prišla do práce, pozdravila sa s kolegyňami, zopár kolegov si neodpustilo šteklivé poznámky na jej účet, podaktorí sa iba obzreli. A samozrejme, bol tu aj Jacques de Gaule. Večne opovážlivý s odvážnymi poznámkami, ale za to vtipný a veľmi príťažlivý.
Jacques bol vysoký, vyšportovaný muž s tmavými vlasmi a očami. Taký južanský typ.
Pri jeho úsmeve sa ženám podlamovali kolená, svojimi sladkými výmyslami lámal srdcia naivných dievčat a lámal aj posteľné rekordy. Vraj v kvalite, nie v kvantite. Každá to o ňom vedela a aj cez to mu pribúdali zárezy na zárubni každým mesiacom.
Nebol však „krásna, prázdna nádoba“. Bol veľmi inteligentný, šikovný v práci, šarmantný, spoločenský a úprimný, aj keď niekedy až príliš. Všade ho poznali podľa jeho srdečného smiechu a vône, sladkej a korenistej, ale mužnej. Amelie nemala nikdy rada korenisté vône. Boli ťažké a silné. Boli jej nechutné. Ale tá jeho bola niečím zvláštna. Bola iná. Sexi.
Mala ťažký deň. Veľa vybavovania, nedorozumení so zásielkami a omylné telefonáty. Ešte k tomu jej asi desať ráz volala do práce mama, že potrebuje na víkend postrážiť psa. „Fajn“, povedala si. „A už mám po víkende“. Chcela sa ísť po ťažkom týždni odreagovať s kamarátkami, ísť si zatancovať, niečo vypiť.
Keď už bola pomaly na odchode, riaditeľ jej strčil do rúk veľký šanón s asi sto stranami. „Amelie, potrebujem to do hodiny – okopírované“.
Po ceste do miestnosti s kopírkou potichu tak nadávala, že keby ju niekto počul, asi by sa prežehnal. Mala hrozný deň.
Ako tak kopírovala, celá sklesnutá, začula za sebou hlas. „Ťažký deň?“ Až po tej otázke za ňou doľahol ten opojný závan santalového dreva a pižma .... a ktovie čoho ešte. Bol to Jacques, samozrejme. Vôbec nemala čas na jeho vtipy. Ani náladu. „Samozrejme, že nie. Pán riaditeľ ma celý deň nechal váľať sa vo vírivke a nosil mi šampus s jahodami. Čo myslíš?!“ Jej hnev ho zaskočil. „Ale no tak, Amel. Nejeduj sa toľko, nepristane to tvojej krásnej tváričke.“ Povedal jej upokojujúco, no s badateľným šarmom. „Pozývam ťa večer na drink do La Cerise, čo povieš? Trochu si zatancujeme, popijeme... Máš rada latino, nie?“ Jeho pokojný tón a pokusy o flirtovanie jej padli ako balzam na dušu. Pristúpil k nej a trochu jej zozadu pomasíroval šiju. „Ooch“ zastonala, keď jej citlivo prechádzal po svaloch, ktoré ju boleli z celodenného vysedávania za príjmovými blokmi a faktúrami. „S týmto budeš za chvíľu určite hotová. Potom skoč domov, odpočiň si a o deviatej som u teba ako na koni, môže byť?“. Nemala dôvod na oponovanie. A ani nechcela oponovať.
Zavolala mame a povedala jej, že psa jej postrážiť nemôže. Síce sa trochu pajedila, ale za chvíľu ju to prešlo a šla zavolať Ameliinej sestre.
Po ceste z práce sa jej badateľne zlepšila nálada. Prišla domov, polhodinku si zdriem-la a šla sa okúpať. Večer chcela byť tip-top. Už sa tešila.
Do kúpeľa si pridala vanilkový éterický olej a relaxovala. Teplá voda a sladká vôňa vanilky z nej vytiahli celodenný stres. Keď vyšla z vane, cítila sa ako znovuzrodená.
Rozhodla sa, že si dá krásne ružovo-biele kvetované šaty na ramienko okolo krku, nad kolená. Boli zakončené priesvitnou, ľahkou, vzdušnou látkou, strihané do cípov. Na tanec ako stvorené. Rozpustila si jej tmavohnedé vlasy, ktoré boli jemne zvlnené. Namaľovala sa a mohla ísť ohurovať. Stihla to presne.
Keď Jacques zazvonil pri jej dverách, ešte sa naparfumovala jemnou, ovocno-kvetinovou vôňou a šla mu otvoriť. Keď ju zahliadol, stratil reč.
„Dobrý deň – som tu správne ? Slečna Le Gateau? Zaspal som dobu ? Vedel som, že ste krásna, ale teraz predo mnou stojí bohyňa“. A usmial sa. Ona sa zasmiala, zobrala si ružovú kabelku, obula ružové sandáliky a vyrazili.
V La Cerise sa spolu dobre bavili. Jacques bol pozorný zabávač, sypal z rukáva jeden vtipný príbeh za druhým, sem tam ju vzal na parket a tancovali. Tancoval naozaj dobre. Amelie vzrušoval jeho štýl tanca. Bol pohodlný, ladný a pritom taký dynamický a ohnivý. Sem-tam sa prichytila ako sleduje jeho pekné telo v pohybe. Mal na sebe čierne nohavice a ohnivočervené elastické tričko. Vyzeralo to spolu elegantne. A hlavne mu to zvýrazňovalo jeho peknú postavu.
On mal tiež oči len pre ňu, ale neopovážil sa dovoľovať si. Čakal, kam ho pustí ona. Keď postrehol jej pohľady, privinul si ju bližšie. Amelie sa okolo neho krútila, tancovala neuveriteľne sexi. Občas mu rukou prehrabla havranie vlasy, on jej občas nenápadne vytiahol po stehne sukňu tak, že jej odhalil podväzky. Táto hra na mačku a myš sa mu zapáčila.
Keď začala hrať pomalá, vášnivá rumba, Jacques si ju pritisol k hrudi. Bol jemný, ale pritom dominantný a rázny. Páčilo sa jej to. Striedal jednu figúru za druhou, sem tam jej niečo bláznivé šepol do ucha a ona sa rozosmiala. „Krásne sa usmievaš“ povedal jej. „S tebou to v tomto smere tiež nie je najhoršie...“ rozchichotala sa trochu pripito. Keď však z jej pása zosunul ruku na jej zadok a zmačkol ho a svojím strniskom sa jemne a hladko dotýkal jej krku, veľmi rýchlo ju prešiel smiech. Svojimi hebkými perami jej jemne bozkával krk a ona cítila, ako sa jej zježili chĺpky na rukách a studená vlna chvenia jej prešla cez celé telo. Amelie nevedela, či to bolo tými vypitými drinkmi alebo sa jej páčil už predtým. Ale jedno vedela – chcela ho.
Dlho nezostala chladná a začala sa činiť aj ona. Veď predsa nikdy nebola žiadne „béčko“ – chlapi na ňu podávali najlepšie recenzie. Jemne sa mu priblížila perami k uchu a pošepla „Úžasne tancuješ.“ Oblizla mu lalôčik na uchu a jemne ho hrýzla. Ruku, ktorú mala položenú na Jacquesovom pleci prisunula bližšie k jeho krku a nechtami mu jemne prehrabovala vlasy. Keď sa k nej pritisol najviac ako mohol, cítila, že ho nenechala chladným. „Bývam blízko...“ pošepol Amelie do ucha. „Dopijeme a pôjdeme ... ?“ Obe vety nechal nedokončené. Ani ich nemusel dokončiť. „Som za.“ Povedala. Vypila svoju Pinacoladu a vydali sa k Jacquesovi do bytu.
Jeho byt bol zariadený až nemužsky útulne. A veľmi vkusne. Ale to ju v tej chvíli nezaujímalo. Čiernobiele obrazy miest na jeho stenách by ju určite zaujali, keby sa nevenovala slasti, ktorú jej Jacques spôsoboval. Keď zabuchol dvere, oprel Amelie o ne, pritisol sa k nej a vášnivo jej bozkával krk. Aj keby sa chcela brániť, nestihla by. S takou vervou sa do nej pustil. Ale nebránila sa. Nechcela. Pravou rukou jej rozväzoval ramienko šiat okolo krku, ľavou jej blúdil po stehne, až zablúdil vyššie. „Mmm...“ neubránila sa stonu. Medzi časom už do úst vzal jej pravú bradavku. Láskal sa s ňou, oblizoval ju, jemne hrýzol, sal. Bol naozaj šikovný. Chýry o ňom neboli vymyslené. Rozpaľoval ju naozaj účinne.
Amelie nikdy nebola pri sexe pasívna. Nikdy nebola puritánka, nič jej nebolo nechutné, divné. Vždy rada skúšala nové veci. Ale dnes ... Jacques vedel, čo potrebovala -oddávať sa rozkoši. Venovať sa iba sebe. Chcela jeho plnú pozornosť. A on jej ju dal. Úžasne si ju vychutnával.
Ani nevedela ako, už boli obaja vyzlečení a Jacques ju vzal na ruky a odniesol si ju do postele. Bolo to romantické. Ležala na chrbte a on si ju znovu vychutnával, od hora dolu. Bozkával ju na perách, na ušiach, na krku, na kľúčnych kostiach, dlhšie sa pohral s prsiami. Bozkával jej oblé boky, stehná .... a potom sa do nej pustil tam, kde ju to vzrušovalo najviac. Chvíľu sa jej venoval rukami, chvíľu jazykom. Pociťovala úžasnú rozkoš. Keď už cítila, že je pri vrchole, dala mu to znať stonmi. On vtedy spomalil, zjemnil a znovu ju vybozkával od hlavy po päty. Zopárkrát to zopakoval. Amelie si myslela, že príde o rozum – stále jej nedovolil dosiahnuť vrchol, hral sa s ňou. Bolo to úžasné „trápenie“ plné slasti.
Potom do nej vošiel. Amelie si pomyslela, že nie nadarmo sa hovorí „Keď si niekto sedí na parkete, sadne si aj v posteli“. Tancoval úžasne. A v posteli ...
Mala už aj „väčších“ chlapov. Ale s tými to bolo nanič – boli zbytočne hrdí na svoju mužnosť. Pritom sex s nimi ju často bolel. No Jacques presne vedel, ako má so svojím nástrojom narábať. On na rozdiel od „veľkých“ chlapov mohol prirážať aj tvrdšie, nebolelo ju to. Práve naopak – poznal polohy, v ktorých prinášal ženy do siedmeho neba – nesmierne ju vzrušoval. Ako zatiaľ nikto. Bol ako pri tanci - ladný ale ohnivý. Vášnivo si ju bral, pritom ju bozkával na perách, na krku. Keď dosiahol vrchol, ani chvíľu nelenil a dohral sa s ňou ústami. Nenechal ju „vychladnúť“. Po takej dlhej a vášnivej „hre“ dosiahla vrchol ako nikdy. Úžasne intenzívny a nezabudnuteľný. Jacques sa zvalil na chrbát a odfukoval. „Bola si úžasná.“ Usmiala sa. „Nie, TY si bol úžasný.“ Ľahla si na bok, hlavu si položila na jeho hruď a predtým, než obaja zaspali rozmýšľala, či si to niekedy zopakujú.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
rada citam taketo poviedky
sama si to pisala co nie?