Chcem poznať chuť trávy,
A cítiť, čo je mráz,
Chcem nepozerať na mravy,
Len cítiť, že smiem Ti dať, čo chcem,
Nie čo musím, čo smiem.
Chcem spať, aby som nemusela rozmýšľať,
Chcem zaprieť samú seba,
Zabudnúť a nič nikomu nepriznať,
Chcela som Ťa aj za cenu, že to bolo hriešne,
Pre koho? Pre Teba? Pre Boha? Pre mňa nie...
A teraz si vo mne čosi zabil...
A to už nie je hriešne?
Chcem, aby som opäť mohla byť sama sebou,
Neveriť na to, že takto to musí byť,
Zavrieť oči, nezastavovať a unášať sa Tebou,
Je to snáď horšie ako zabiť?
Nevládzem...
Čo sa to s nami stalo?
Prečo si mi to zrazu urobil,
Máš pocit, že ešte je to málo?
Nedokážem zastaviť slzy,
Cítim sa byť zneužitá,
A myslíš že ma niečo napriek tomu mrzí?
Nie...
No skús sa seba spýtať...
Bolí ma srdce,
Chcem aby to prestalo,
Nenávidim seba, ju, Teba, Boha i tieto posraté slzy,
Tak čo sa s nami stalo...
Kde je ten chlapec, čo mi z Paríža doniesol kocku. Ten ktorému sa páčili červené trenky z Maxu. Ten, čo si u mňa pozeral TIE knihy. Ten, čo ma mal rád v červenom. Ten s ktorým sa dalo srandovať o jahode. Ten, čo mi písal trošku hriešne básne. Ten, čo miloval šľahačku. Ten, čo ma v Námestove budil túžbou. Ten chlapec, ktorý bol prirodzený a na nič sa nehral. Ten chlapec, ktorého ľúbim takého aký je a mám rada jeho túžbu... Túžbu po mne...
Kde si to všetko zakopal?
A ja sa mám tváriť, že som v pohode, zrazu?
No nie som, lebo Ty si mi už príliš dal,
A teraz mám byť na bode mrazu.
Bolí to, chcem kričať,
Chcem späť, čo som Ti dala,
Nie preto, že by som to ľutovala,
Preto že TY ľutujes...
Chceš ľutovať...
Chceš mať snahu o ľutovanie...
Niečoho tak krásneho medzi nami dvoma.
Cítim sa ako použitá handrová bábika. Ako niečo, čo ochutnáš, ochutnávaš až dovtedy, kým sa toho nepresýtiš. Potom to odložíš niekam do šuflíka a budeš čakať kedy opäť sa v Tebe ozve chuť na to. Neviem ako ľahko si to ty predstavuješ. Ako si vôbec dokážeš myslieť, že ja budem niečo ľutovať alebo sa o to, čo i len snažiť. Aké je pokrytecké vojsť do spovedelnice a tvrdiť, že som sa prehrešila, keď ja to tak necítim. Toto je väčší hriech. Klamať Bohu, že ľutujem niečo tak krásne medzi nami a nie to, že sa to stalo. A vlastne sa ani nič nestalo, lebo ja som sa s Tebou nemilovala a predsa sa cítim tak zle, akoby som bola ten najhriešnejší človek na svete. A to vďaka Tebe, lebo Ty si do mňa vlial ten pocit a myslím, že sa len tak ľahko nevyleje. Ako som sa už v Námestove rozplakala, preto, čo povedal ten chalan z už ani neviem akej skupiny na chválach. A ako si mi Ty povedal, že to nemám cítiť, lebo to vôbec nie je až také zlé, ak je to z lásky a to je základ. A zrazu, ani nie po týždni chceš, aby som bola niekto iný. Ako mám zabudnúť na všetko, čo sa medzi nami stalo, na šľahačku, na vesmír, na tvoju izbu, na noci v Námestove, na noci, kedy som sa Ti skoro dala...
, , Cítil, že nie je len blízko nej, ale že nevie, kde on končí a ona začína.“ (L.N.Tolstoj)
Teraz som rada, že sa to nestalo, lebo ak by sa to stalo a potom by si mi urobil toto, tak to nezvládnem úplne. Je mi zo seba zle. Z toho, čo všetko som ti dovolila a dala a že toho bolo asi priveľa a Ty si si to prestal vážiť. Ako tá myšlienka z kofoly. Keď ju miluješ, nie je čo riešiť. Keď ju poriešiš, nie je čo milovať. Možno sa to aj Tebe stalo. Je mi zle z toho, že si sa s ňou miloval a ja sa Ťa už pomaly nebudem môcť ani dotknúť a to ťa ľúbim miliónkrát viac ako ona, miliónkrát silnejšie a miliónkrát čistejšie.
, , Popri otvorenom raji prechádza muž ľahostajne. Zarmúti sa až vtedy, keď je ten raj zatvorený. A tak je to aj pri pohľade na ženu.“ (Alexander Dumas)
Vieš, ja sa na Teba ani nedokážem hnevať. Ubližovať Ti. Vybíjať si na Tebe zlosť. Nedokážem byť teraz sama, byť bez Teba a trucovať ako malé decko, ktorému zobrali jeho hračku. Pri Števovi to tak možno bolo, dokázala som mu odplácať veci, ktoré som chcela, dokázala som sa na neho hnevať, neodzvoniť mu, nenapísať mu smsku a ignorovať ho, keď urobil niečo zlé a chcel sa ku mne opäť priblížiť. Možno si o mne začneš myslieť, že mi ide iba o to, ale to nie je pravda a ja Ti to dokážem. Nie Bohu, ale Tebe. Ide mi aj o to preto, že je to s Tebou, nie s hocikým, ale s Tebou a Teba ľúbim. Lebo to k vzťahu patrí tak ako k nemu patrí neha, túžba, vášeň, vernosť, oddanosť, úprimnosť či dôvera. Každá jedna z týchto vecí vytvára vzťah a existujú pohromade a nie oddelene, lebo oddelene sú to iba slová. A ja si neviem predstaviť, že zrazu oddelím lásku a túžbu. Vášeň a nehu. Že keď sa budeme vášnivo bozkávať mám Ťa od seba odstrčiť len preto, že nesmiem túžiť a nesmiem Ťa chcieť. Lebo ak Ťa chcem, som podľa Boha sebec, lebo chcem TO a chcem to pre seba. No ja chcem nás...
, , Dokonca aj tí, čo hľadajú rozkoš tela, vlastne hľadajú dušu v prestrojeni.“ (Deepak Chopre)
A vieš láska, nejde tu o dni či mesiace, ide tu o roky. O roky udupávanie pocitu v sebe, že túžba a vášeň sú hriech a že NESMIEM urobiť nič, čo by s nimi ani len trošku súviselo. Ale ja to zvládnem. Aj keď sa nevolám Mišo, Zuzka, Silvo alebo Sandra. Aj keď nie som taká dokonalá ako oni a nikdy som byť nechcela. A dokonca sa nevolám ani Domino a nie som taká dokonalá ako Ty. Nemilujem Boha tak ako Ty, neverím mu tak ako Ty, dokonca k nemu možno ani nič necítim a ani ho nepoznám. Kašlem na jeho prikázania a jeho lásku, ktorú som nikdy nepocítila. Ani len kvapku z nej. A aj bez nej viem rozpoznať, čo je správne. Aj bez nej sa zo mňa nikdy nestal zlý človek a aj bez nej sa snažím byť najlepšia akou byť viem. Kašlem na jeho raj, ak v ňom nemám byť s Tebou. A mám len jednu veľkú chybu, teda pre mňa to nie je chyba, pre mňa je to jediné vykúpenie na tomto svete a to, že ťa milujem a milujem ťa viac ako Boha. Milujem Teba, Tebe verím, k Tebe cítim všetko, Teba poznám a preto budem robiť to, čo chceš Ty. Uvedomila som si jednu vec. Že u Teba je na prvom mieste Boh alebo viera alebo ako sa to volá. Tak to má byť. Tak by to správne malo byť. Ale u mňa to tak nie je. U mňa si na prvom mieste TY. A ja verím tomu, že ak budem milovať Teba a prostredníctvom Teba dávať a príjimať lásku, budem robiť dobre a netreba mi k tomu príkazy a zákazy Boha a ani jeho povolenia. A preto, ak si Ty budeš myslieť, že tak to je správne, tak to tak budem robiť, aby si Ty bol šťastný. TY
, , MILOVAŤ, TO JE HORIEŤ TÚŽBOU A ZHORIEŤ OBEŤOU“
Ani len netušíš ako mi je zle a čo si vo mne spôsobil,
Cítila som, že som konečne na správnom mieste,
A Ty si ma úplne na kolená zbil.
Kľačím pred tebou, nahá...
Vždy som bola Tvoja, budem, som,
Bez ohľadu na knihu i Boha,
Rozhodol si sa a ja to nezmením,
Vlastne už ani nechcem,
Lebo mám svoju hrdosť.
Už to nebude ako doteraz,
No znesiem kríž,
Ja viem, že navždy budem Tvoja
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
vlcica1989
30. 7.júla 2009 09:40
jedno z najkrajších vyznaní aké som tu na birdzi čítala
Napíš svoj komentár