Na temu Kazdy iny,vsetci rovni,no inak:Na farbe nezalezi.

Na stole ležali dve pastelky.Biela a čierna.Ako sa za ich majiteľkou zavreli dvere,biela okamžite vyskočila a začala si písať po kancelárskom papieri.Čierna sa chvíľu tvárila že to nevidí,ale dlho to nevydržala a začala sa jej smiať:,,Pozri sa…pozri sa na ten papier…veď tam nič nie je..ty nie si pastelka….nedokážeš
písať…..aha,tvoja biela farba je úplne zbytočná,načo komu bude…čudujem,sa,že ťa naša Evka stále nosí v peračníku.Ja by som ťa odtiaľ už dávno vyhodila!“.Biela pastelka smutne zvesila belavú hlavičku.,,Ale,ale….“nezmohla sa na slovo.Bola pravda,že ju Evka moc nepoužívala.Veď,aj na upravovaní frizúry bola len raz,ostatné pastelky sa s majstrom Strúhatkom stretávali skoro každodenne.Preto sa jej aj smiali,že je žirafa.Čím boli oni totiž menšie,tým sa im ona zdala vačšia…


Keď ostatné pastelky z peračníka zbadali roztržku medzi bielou a čiernou,okamžite sa pripojili.Žltá hrdo predstúpila a vraví:ja som ako slnko…krásna,jasná…moja farba je veľmi využívaná.Evka ma má veľmi rada….Červená sa takisto domáhala pozornosti tým, že jej farba značí lásku a že je farbou ruží.Postupne takto povystupovali všetky pastelky,okrem bielej,na ktorú ostatné namyslene zazerali.
No v tom začuli kroky…..rýýchlooooo,rýýchlooo,EVKA IDEEEE!!!!!!kričali pastelky a poschovávali sa na svoje miesta.
Keď Evka prišla do svoje izbičky,všetko bolo tak,ako má byť.Nevšimla si tiché nariekanie bielej pastelky,mala veľa práce.Pani učiteľka im dala za úlohu vyrobiť z papiera ozdoby na stromček.Dala im farebný papier,modrý,zelený,aj červený.Rozmýšľala čo asi tak z neho vyrobí.Vedela pekne kresliť mačičky…ale, mačičky nie…to sa na Vianoce nehodí.Letmo sa pozrela z okna…ako pekne ten mesiačik svieti,pomyslela si,a v tom dostala nápad.Čo tak…hviezdičky..áno,áno,hviezdičky budú dobré,ako stvorené na Vianoce.Nožnicami nastrihala veľké množstvo hviezdičiek a chcela sa pustiť do maľovania.Zobrala si teda jednu modrú hviezdu,ze na ňu nakreslí daľšie malé hviezdičky.Vzala ešte červenú pastelku a pustila sa do maľovania.Ale čože???Veď tá pastelka nebola na modrom papieri ani trošku vidieť.Jaj,ktorá by tak na tom papieri vynikla…..rozmýšľala skľúčene.A v tom zbadala bielu pastelku.Hneď vedela že to bude veľmi pekne vyzerať.Vzala ju ,kreslila a kreslila….Všetky hviezdičky pokreslila bielou pastelkou.Keď si to všimli aj ostatné pastelky,híkali:to nie je možné…biela?????šepkali si medzi sebou,dokonca im už bolo aj ľúto,že sa k nej predtým správali tak nepekne.Aha,veď Evka ju už asi piatykrát zastrúhala….asi sa jej veľmi páči.Začali bielu pastelku obdivovať…
Keď dievčatko dokreslilo ,spokojné so svojou prácou,umylo zúbky,a šup do postele.
Neporiadok,čo narobila sa jej už nechcelo upratovať,a tak to odložila na ráno.


Len čo pastelky začuli pravidelné dýchanie -znak že ich panička už dávno spí,zhŕkli sa okolo bielej fabričky a jedna cez druhú sa jej začali ospravedlňovať….Kedže nebolo ani jednu poriadne počut,čierna pastelka zavelila:,,Ticho,dievčatá…musíme sa ,tuto,bielej pastelke ospravedlniť.Nemali sme pravdu.Boli sme zaslepené…mysleli sme si,že právo existovať mame len my,že len my sme důležité…..A to nie je pravda.Biela pastelka dokázala,že aj ona je veľmi nápomocná a výnimočná…. dokonca,dnes..dnes jediná používaná…..vtom bielej pastelke od dojatia padla slza….plačlivým hlasom šepkala:Viete,dnes som mala pocit,že ma nikto nemá rád,ale vy ste mi pomohli,len vďaka vám som zistila,že nie som zbytočná.Zrazu ju prerušila modrá farbička:,,ako,to,veď my sme vôbec nepomáhali…celý čas sme ti robili len napriek…“.,,Nie,….videli ste,všetci ste videli,že ja na biely papier nenakreslím ani len čiarku.Ale keď sa spojíme,možeme vytvoriť niečo tak krásne,ako naša Evka.Všimnite si,tie jej hviezdičky hýria farbami…a to nie je len moja zásluha.Sú tam všetky farby.Je to zásluha všetkých!Sme si rovné!Pastelky sa objali a každej vírila v hlave len jedna myšlienka:na farbe skutočne nezáleží.
written by me

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu