Raz som cakala na ceste. Sadla som si v noci na cestu a cakala az dojde nejake auto. Kamoska ma zdvihla a odpratala z cesty. My a nase prezývky... Sam a Sem. Potom o niekolko tyzdnov neskor som zjedla babkine tabletky na srdce, ale nejak som ich vyzvracala.
Moj oco je byvaly policajt, vysetrovatel a ma doma pistol. Kaliber 7,65 to je kusok mensie ako devina, co je vacsinou v telke... no a raz sme tak strielali, potom ju oco cistil a poslal ma ju odlozit, a tak som isla, sadla som si na postel a prilozila hlaven ku spanku. Ale nebola som schopna stlacit spust. Je zaujímave, co vtedy cloveku beha po rozume, a aky je to pocit. nieco neopakovatelne. spomenula som si na mojho priatela a iba kvoli nemu som to neurobila. ale slzy mi tiekli po tvary ako vodopad...... teraz lutujem ze som to neurobila, lebo teraz uz nie som taka silna..... nedokazem to urobit. skoda. vyriesilo by to vela problemov.
ale jedno je fajn. dnesnu noc som sa konecne vyspala. a bez slz. konecne po dlhej dobe som vstala s usmevom na tvari, aj ked na to nebol ziadny dovod. neviem. bolo to cudne jednoznacne.
konecne som nemala opuchnute cervene oci. konecne moj vankus nebol cely mokry. konecne. preco?

 Úvaha
Komentuj
 fotka
galinka  4. 3. 2008 10:59
Samovražda nie je a ani nikdy nebola riešením problémov...

Keď už sa človek pristihne že na ňu myslí, mal by si spomenúť na priateľov, na ľudí naokolo, na to ako by sa potom trápili...



A dôvod na radosť sa nájde vždy, mne napríklad včera úplne stačilo že keď som vyšla z obchodu, vonku nádherne svietilo slnko a zároveň pršalo... Nebol na to nijaký konkrétny logický dôvod, ale mala som z toho neuveriteľnú radosť a nútilo ma to usmievať sa na celý svet



Hľadaj si v živote takéto drobné (aj keď nelogické) radosti a uvidíš o koľko bude svet krajší
 fotka
tashira  4. 3. 2008 11:11
podla mna boli tie pokusy vydarene
 fotka
ivanko1987  4. 3. 2008 11:57
Bude lepšie
 fotka
ygor  4. 3. 2008 12:09
Nie vzdy sa zadari

aspon ze si sa normalne vyspala
 fotka
taylorova  4. 3. 2008 13:25
aj ja si casto kaldiem tuto otazku...a behaju mi po rozume podobne veci..ale hlavu hore ono to pojde



snáď........



inak krásne
 fotka
maude33  9. 3. 2008 15:01
je to krasne...pretoze su to pocity..beha mi mraz po chrbte s pocitom viny..nechcem aby to tak uz bolo Lamias..a to ma este viac zaraza...otvor oci a motivacia na usmevy pride sama...stanes sa silnou..nic ta nezlomi a zvitazis aj nad svojimi pocitmi...pretoze len tie dokazu naozaj dokalicit mysel i telo,nie ludia..ci kruti,ci mili,ci sebecky,ci ti co su ochotni sa obetovat...ale vlastne pocity...
Napíš svoj komentár