Sebapoškodzovanie

Špeciálne lieky proti automutilácii zatiaľ neexistujú. Klinický výskum však ukázal, že postihnutí sebapoškodzovaním majú zníženú SEROTONERGICKÚ AKTIVITU, a preto sa v ich terapii hojne využívajú inhibítory spätného vychytávania serotonínu (antidepresíva známe pod skratkou SSRI)

ANTIDEPRESÍVA: fluoxetín (prozac, deprenon) či sertratín
ATYPICKÉ ANTIPSYCHOTIKÁ: olanzapín a clozapín
STABILIZÁTORY NÁLADY: lítium, divalproex, topiramát

Sebapoškodzoanie je úmyselný akt fyzického násilia voči sebe samému bez zámeru spáchať samovraždu.
Sebapoškodzovanie poskytuje určité riešenie negatívnych pocitov, akýsi liek. Väčšina postihnutých trpí klinickými alebo nediagnostikovanými depresívnymi alebo inými mentálnymi problémami. Sebapoškodzovanie im pomáha:

-uvoľniť intenzívne pocity/emócie
-fyzicky vyjadriť vnútornú bolesť
-trestať sa
-získať kontrolu
-vyplaviť adrenalín, ktorý, ako vieme, zlepšuje náladu
-u niektorých ľudí – navodiť sexuálne vzrušenie

Najčastejšie spôsoby sebapoškodzovania sú:

Rezanie/strihanie

Rezanie, príp. strihanie je najčastejší spôsob sebapoškodzovania. Bežne sa používa nôž, žiletka, kúsok skla alebo iné ostré predmety. Väčšina porezaní sa nachádza na ramenách, nohách, zápästiach a hrudi, ale iní ľudia sa zvyknú porezať aj na bruchu, tvári, prsiach, genitáliách. Najčastejšie sa však vyskytuje na ramenách či zápästiach, kde si možno ľahko vymyslieť výhovorku, napr. „Porezala som sa pri varení.“

Popáleniny

Je to ďalší častý spôsob sebapoškodzovania. Obyčajne sa robí cigaretami, zapaľovačom, zápalkami, horúcimi (žehlička) či horiacimi predmetmi. Niekedy ľudia dokonca používajú horľaviny ako benzín, propán, alkohol a pod. Obdobne ako pri rezaní, ľudia sa zvyknú popáliť na ramenách, zápästiach, nohách, hrudi.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu