31. august 2009. Košice. Krásne počasie. Leto. Čo viac si človek môže priať? Je ráno 10hodín stredoeurópskeho času. Práve som si spomenula, že kamarát Dávid "Dado" ide na blšak, a mne treba tryskový zapaľovač. Po polhodine hľadania môjho mobilu som našla moje oblubene pero. Ale toto tu neparí, takže pokračujem...
Nakoniec som mobil našla v smetnom koši, naozaj neviem ako sa tam ocitol. (Už prežil pád do 300litrového akvária, pád do smetného koša, bohvie, čo bude nasledovať? ). Zavolala som Dadovi, telefonat prebiehal zhruba takto (približne) :
Maťa (Ja) : Dadóó?
Dado: Nó?
Maťa: No čau, kedy ideš ku vietnamocom?
Dado: Za polhodinu, prečo?
Maťa: Nekúpil by si mi tryskový zapaľovač? Stojí okolo 10€, ale možno bude aj okolo 15€, to je jedno kolko bude stáť, len mi kúp jeden dobre ? Dám ti potom peniaze.
Dado: Oukéj.
Zatiaľ som sa išla najesť, umyť, potom som si sadla za PC, na Birdz...
Je pol jednej poobede a zrazu zazvoní vchodový (ten čo je dole v bráne) zvonček. Otvorím. Výťah zastane na 7. Zasa zabudol že bývam na 6! !
Zazvoní zvonček pri dverách a ja sa už teším, že budem mať tryskový zapaľovač. Je to výborná vec, má tri trysky a plameň má vyše 3000stupnov Celzia.
Dado prišiel, v ruke igelitová taška s logom Billa, celý spotený, červený, vlasy sa mu lepia na krk, na tričku má Sepulturu a pohmkuje si Fear of the dark. Usadí sa na novej koženej gaučovke v obývačke, zapne si CNN a uprene pozerá na vzrast dolára oproti minulému roku. (ako keby ho to zaujímalo). Zatiaľ idem do kuchyne po dve 250ml poháre Coca Coly, postavím pred neho jednu. Smädno sa vrhne na pohár a o pár sekúnd mu nalievam druhú..tretiu... končí pri štvrtej zo slovami : "Už nevládzem".
"No, Dado, ukáž mi ten zapaloľvač."
"Maťa, neuveríš! ! ! Jeden zapaľovač stál len korunu aj niečo! ! Tak som ti ich zobral 500! Aj zlavu mi dal! ! Pozri, 20%! ! " tiská mi pod nos dvojmetrový pokladničný blok.
Potešila som sa... "Tryskový zapalovač za korunu? To sa oplatí! Dokonca by som ich mohla aj predať! " Ticho som si pomyslela. Ale nevedela som, čo ma bude čakať.
Radostne mi podáva žiaro žltú taško, so sloganom Billa. Rýchlo som ju otvorila a ...
...
...
...
" David! ! ! ! Ty hlupák! ! ! ! ! Ved to su normálne zapalovače! ! ! ! ! "
Vysypala som obsah igelitovej tašky na podlahu...
Ked som uvidela 500 T-Y-R-K-Y-S-O-V-Ý-CH zapaľovačov, dostala som amok.
Oči mi vybehli z jamôk a chcela som úbohého chlapca uškrtiť. Načahovala som ruky za jeho chudým krkom, ale..
V polceste som ostala nehybne stáť, celou svojou váhou som spadla na podlahu a....
Začala som sa smiať. Nie, to nebol smiech...Bol to.. MEGASMIECH, záchvat smiechu.
Asi o 5minút aj Dado pochopil čo sa stalo, že mi kúpil namiesto tryskového zapaľovača tyrkysový, zvalil sa ku mne na podlahu a začali sme sa smiať. Trvalo to asi 15minút... Slzy mi tiekli, na podlahe jedna obrovská mláka vody (od sĺz) tváre červené, oči tiež...
Tak takto dopadol jeden mega vydarený deň neviem síce, čo budem robiť z 500zapaľovačmi, ale stálo to za to!
Skutočný príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
4
vidis aspon sa chlapec snazil. ale tyrkisova je pekna. a ma to aj vyhodu. ked stratis jeden este ti 499 zostane.
Napíš svoj komentár
Ja si kľudne nejaké privlastním, rada šťukám kolieskom (dúfam, že majú koliesko a nie to odklápacie onô) a podpaľujem si nechty
Inak mohla by si Dávida nenápadne dotiahnuť na Sonatu a nenápadne mi ho predstaviť