Baba vyšiel pred noru a radil sa s ostatnými. „Kopu orieškov!“ - zaznelo z davu bambrlíkov. „Kopu hliny!“ „Kopu medu, nech nemusíme zbierať!“ Baba ich teda vypočul a išiel povedať Alale, že si želá veľkú kopu potravy pre celé Bambrlíkovo. Alala prikývla a na kopu pričarovala hlinu, oriešky, ba aj med. Bolo toho aj pre desať Bambrlíkovov. Alala sa spokojne pozrela na bambrlíkov, zamávala a odletela kamsi za oblaky.

Všetci sa potešili a celú noc oslavovali za spevu ubukov. Cez deň sa však len povaľovali a boleli ich brušká od toľkého prejedania. Baba iba pokrútil hlavou a hral sa s Bubom na ubuky.

O pár dní však nahnevané včielky, ktoré boli o dosť väčšie ako dnešné včely, prišli za bambrlíkmi. Konkrétne za Babom. „Baba, pozri, čo si urobil. Nikto nechce náš med, máme ho prebytok!“ Baba iba zmätene pokrútil hlavou a nasrdené včely odleteli. Zvláštne udalosti však neustali.

Ráno ktorýsi bambrlík kričal tak hlasno, že Baba aj Bubo sa vykotúľali z nory, aby sa pozreli, čo sa deje. Bambrlíkovo bolo plné bundrlíkov, ich zlostných, vždystrapatých susedov, ktorí robili samú neplechu. Na čele s bundrlíkom Vaga sa zlovestne chichotali a brali všetko, čo im prišlo pod labu. Odnášali si plné hrste a košíky s bambrlíkovskými zásobami od Alely. Na tráve boli popadané oriešky, vysypaná hlina a labky bambrlíkov boli polepené od medu.
Možno ste už počuli o slove vagabund...

Smutný Bubu prišiel za Babom a povedal: „Dopočuli sa, že máme zásoby od Alaly a prišli nám ich ukradnúť.“ Baba si uvedomil, že čosi nie je v poriadku.
Opustil Bambrlíkovo a túlal sa horami, dolami, lúkami... Usadil sa na kopček pod Vrchom a smutne sa díval do oblakov. Po chvíli vzlykania sa rozčerili a Baba neveriacky hľadel na Alalu, ktorá k nemu letela a pristala na kopci.

Pozrela sa na neho láskavým pohľadom a on jej všetko vyrozprával. Alala povedala: „Čo si želáš ty, Baba?“ Baba si spomenul na deň, kedy ju zachránili a povedal: „Želám si, aby bolo všetko ako predtým.“ „A nič iné? Nič čarovné, čo bambrlík doteraz nemohol urobiť?“ Baba premýšľal, premýšľal... a zrazu povedal: „Chcem, aby sme dokázali vycítiť, že je jednému z nás smutno. Aby sme ho dokázali ihneď rozveseliť.“

Alala sa pousmiala, privrela oči a opäť zažiarila ako východ slnka. Baba bol bambrlík, ktorý zmenil život v Bambrlíkove na nepoznanie. Jeden rozveseľoval druhého a ten zas prvého. Včielky sa prestali zlostiť, zbieranie potravy sa stalo opäť tou najbambrlíkovskou činnosťou. A bambrlíkovia sa, vďaka nemu, stali čarovnými. Ale o tom potom..

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár