pomaly neviem kde je sever.... len chodim a hladam.hladam samu seba, kto som, kam chcem smerovat... kam to chcem dotiahnut... co vsetko chcem urobit ale zakazdym ked sa pustim nejakou cestou tak zistujem ze to nie je ta cesta ktora by ma uplne alebo aspon na 90% naplnila.
vzdy ma tam nieco sklame a niezeby to bolo cosi blbe ale ono je to, comu sa vravi ze je to po prvom to najpodstatnejsie. co, dalo by sa povedat ze je dost velky pruser.
hmm tazko mi je teraz pisat co dalej prave sa pokusam o dalsiu cestu ktorou sa pustim asi naplno a tu predchadzajucu necham tak vdaka zisteniu ze to vlastne ani nie je pomoc, len nejake to nieco co mi je vobec tazko pomenovat, hoc sa aj bojim to pomenovat, taka je realita.
na taketo nieco som dospela vdaka asi desiatke ludi co ma povazovalo bud za stetku respektive ja som mala pocit bezmocnosti a nevedela som im pomoct v danej situacie a ja by som im rada pomohla ale ja osobne som nevedela ze ako a nevidim dalsiu cestu akoby mohli vyriesit tie situacie v ktorych sa oni ocitli. nemam rada to agresivne know-how o ktorom stale pocuvam.nemam rada tie uzasne reci o takej praci co pocuvam pri stretkach.nemam rada ked na mna chlipne pozeraju, hoci vyzeram ako siva mys. nenavidim tie nechutne reci ohladom mojej postavy. nemam rada tie uzasne inteligentne reci ake maju ti "inteligenti" co si myslia ze pozrali vsetku mudrost sveta a vsetci ostatni su len debilni idioti, co si nevedia ani zaviazat snurky na topankach.
na druhej strane som vdaka nim uvidela rozne moznosti ake su.uvidela aky svet vlasne je... ako to funguje... ako sa to rozsiruje...aka vlastne som..aka by som mohla byt ale tou byt ja neviem, neviem byt ta drza, agresivna a predovsetkym ja nikdy nepredam mraznicku eskimakovi, pretoze ja mu to, na uplnom dne svojej duse, ani predat nechcem.nechcem aby nieco take zbytocne robil.a o tom to je ... o tom, aka by som mohla byt a aka v realite som. aku ma ludia poznaju a aku ma maju radi.
tot vse co mohol moj momentalne chory mozog vyprodukovat.
a ako ceresnicka na koniec.ani neviem ci som nehnevana aci nieco ine ale ten moj uzasny clovek zo stiavnice sa neozval a netusim co s nim je.ci sa urazil ci sa nahneval respektive nieco ine co som vypustila z pusy mojej nevymachanej.
ale co ma tesi tak to je uzasny pocit byt uz asi 10 dni doma sama nj je to uchvatne ked pridem domov a tam je pokoj klud a ticho a jedine co ma moze zaujimat je to ze mi treba umyt riad a urobit caj a veecu nech sa konecne najem
keby toho stiavnicana osvietilo, tak by mohol aj dojst ale kto vie, ci sa vobec ozve, ze vobec zije
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
digitalko
31. 7.júla 2007 23:10
Uvar si turecké žito a Štiavničan príde.
2
pfuu turecke nelubim a naisto looser zo stiavnice nepride lebo pride bracho aj s bandou z blavy tak tomuto sa vravi uplne prekazenie planov
Napíš svoj komentár