a ty to vieš.
Nesnažíš sa byť záhadný,
všetko robiť smieš.
Zdanlivo ľahostajný k okoliu
nahodíš sebavedomý úsmev opäť,
v duchu zvoláš ZDAR LOVU ,
práve uvidel si obeť.
Sladko sa na ňu usmeješ,
odkryješ dokonalé zuby.
O chvíľu s ňou odídeš
a tá chuderka si myslí, že ťa ľúbi.
Na druhý deň ona plače
a ty flirtuješ so mnou.
Okolo mňa však rastie bodliačie.
Napokon sám odchádzaš domov.
V ďalšie dni skúšaš znova
vytrhnúť ma z mojej skrýše,
no ja nie som hlúpa stvora,
nepatrím do tej ríše.
Znova a znova sa pokúšaš ma uloviť
tvoja túžba loviť nezastane,
volá: tak ju už chyť!
No ja poznám tvoje zbrane.
Po mnohých dňoch
tvoja pýcha konečne spľasne
a prehratý boj,
drží tvoju hrdosť na dne.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár