nevidím dvere,
okien niet.
V temnote sa topím,
v samote umieram.
Uväznená v tmavej kobke,
bez jedla či pitia.
Nikto neprichádza vyslobodiť týrané dievča.
Týrané nešťastím, smútkom,
čo sa na ňu valí.
Nádej už dávno vyhasla
Zostala bez pomoci, sama.
Zrazu sa svetlo zjaví
v jednom z tmavých rohov.
Nevstávam, neteším sa
Dávno v pomoc neverím.
Svetlo isto je len fántázie výplodom.
"Kľúčom je láska.
Vstaň a výjdi von z temnoty."
Takto ma láka.
Neverím, som súčasťou ničoty.
Nič ma nezachráni,
niet dverí slobody.
Ale on neodchádza, ba kráča ku mne.
Telo mi očami pohládza,
Naťahuje ruky kľudne, pomaly,
akoby chytal vyplašené zviera.
Objal ma, ukázal mi šťastie.
Steny sa rúcajú,
svetlo ma hladí po bledej pokožke,
vietor rozhadzuje mi vlasy.
"Väznili ťa pred láskou.
skrývali pred šťastím."
Povedal a pobozkal ma
" Už nikdy viac ťa tam nepustím."
A tak žijem
v svetle, v šťastí,
dýcham čerstvý vzduch lásky,
on ľúbi mňa a ja ľúbim jeho.
Nedám sa už uväzniť,
bez lásky už nechcem žiť.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
dobra basen