Pozrela som sa cez okno do záhrady. Cez plot k nám nakúkali slepice od susedov. Keď som bola malá, tak som mala tendenciu namýšlať si, že sliepky našej babky sú lepšie ako susedove. V prvom rade nenakúkali tak nápadne na cudzie sliepky a navyše mali lepší kurník a väčší výbeh. Dokonca so strieškou. Jednoducho pôsobili na človeka akosi kultivovanejšie a organizovanejšie.
Susedove sliepky vytvárali skôr dojem vyoranosti. Keď sa prechádzali, vyzeralo to ako keby opisovali osmičku. Ak sa niektorá pomýlila a zmenila smer, nastal zmätok a motali sa jedna cez druhú. Vo všeobecnosti medzi sebou komunikovali málo. Každá si kotkodákala to svoje a všetky vo svojej naivite spokojné samy so sebou len zízali. Zízali pred seba, najčastejšie však cez plot na naše sliepky.
Jediný moment, keď sa babkine sliepky vymykali kontrole bol ten, keď im išla sypať zrno. Vtedy akoby sa z reťaze odtrhli. Vrhali sa na zrno ako šibnuté a úplne bezhlavo pobehovali hore dolu. Odvtedy, ako som videla tento úkaz prvýkrát, mi to nedalo pokoj a pri každej vhodnej príležitosti som po našich sliepkach tajne hádzala za hrsť krmiva. Nie preto, aby som im dopriala jedla, ale skôr preto aby som mohla medzi nimi schválne vyvolávať ten chaos a paniku. Hmmm, zdá sa, že aj ja mám v sebe kúsok toho sadizmu.
Dnes máme už len jednu sliepku. Získala tak výsadné postavenie. Je to tak. Niekto chová doma psa, my zasa sliepku. Veteránku. Je stará ako Praha, dávno neznáša vajcia a myslím, že jej je otupno. Spoločenský život ju vôbec nezaujíma a zvedavé prihlúple pohľady susedovie sliepíc spoza plotu viac menej ignoruje. Babka už dlho hovorí, že kúpi mladé kurence, ale ja si myslím, že tej našej sliepke samota vyhovuje.
Človek by si myslel, že slepačí mozog je ľahko pochopiť. Stačí im malý priestor a všetko okolo nich sa organizuje podľa jedla. Je však možné, že si len nechcú komplikovať život a že keby mohli, tak si zaklopú na čelo, keď vidia čo ľudia stvárajú.
Na záver ešte jednu vec som si všimla v súvislosti so sliepkami. Vedia to byť poriadne rasistky. Babka raz chovala sliepky s operením rôznej farby a tie potvory sa neskôr na základe toho rozdelili do skupín. Nadvládu získali belošky a na znak toho okupovali lepšie bydlo.
Dosť však o sliepkach. Nie je dobré zaoberať sa nimi viac ako treba. Sliepky sú len sliepky a sliepkami aj zostanú. Kašlem na to a idem pozerať film.
______________________________________________________________________
Ďakujem za prečítanie
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
arwenxy
24. 2.febuára 2010 17:02
no taky dlhy clanok o sliepockach by som si predtym ani nevedela predestavit
2
Je vtine ze sliepky sa stavaju aj nametom na blog ale staviam sa a tlieskam skvely blog. A hlavne je mi smiesne ze stale mate tu jednu sliepku......mali by ste ju pomenovat ked uz prebrala post psa vo vasej rodine....
Napíš svoj komentár