Nerv

Dopredu upozorňujem, že sa jedná o úplne nezmyselný a určite aj nejasne písaný blog, takže ak nechcete strácať čas kľudne ho preskočte. Za pochopenie vopred ďakujem.

Fajn. Tak ja konečne nájdem po XY mesiacoch chalaniska, ktorý je vtipný, milý, zlatý, prítulný a antialergický. Najprv som to brala len tak, že v pohoďke, v klídku. Že mám síce vraj frajera, ale tak nejako som si to nebrala. Pokiaľ som sa nezačala namotávať. Vždy keď sa ma spýtal ako moc ho mám rada, vždy to bolo menej než on mňa, až sa to nakoniec začalo vyrovnávať . Potom, čo neurobí tá želva moja malá. Ono mi to povedalo, že veď ja ťa ľumám rád . Ja som vtedy ešte ani len neuvažovala o tom, že by som sa do tohto tvora dokázala zaľúbiť . Samozrejme, že sa to stalo a bez ohľadu na to, čo som písala v ostatných blogoch až teraz som zistila, čo to je naozaj ľúbiť. Najkrajšie na tom bolo to, že vlastne ono (to moje mainké) sa to prerieklo a skôr než ja som na to všetko prišla a keď som mu už ja chcela povedať, konečne, že ho ľúbim, nejako mi to nechcelo ísť cez pery . Divné nie???? Keď to myslíte úprimne hovorí sa to ťažšie, než keď to poviete len tak.
A teraz mi to odišlo na sviatky. Je mi smutno. Ale zasa mu nechcem vyvolávať každý boží deň ako nejaká hysterická a manipulatívna priateľka, ktorá chce mať za frajera podpapučníka kanadového. Ja len, že ho ľúbim, že mi chýba a je mi blbé ozývať sa každý deň, keď on tú potrebu nemá.

 Denník

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu