Tak to bolo prvá veľká ožieračka tohto leta. Konala sa u nás na balkóne a samozrejme, že sme nevynechali ani moju maminku. Z balkóna do mesta na diskotéku a návrat nadránom spolu s vytknutým členkom.
A ďalej sa to len a len zvrháva.
Na ďalší týždeň som spoznala mojich kamošov tanečníkov ako inak pri poháriku (ako to takto spisujem mám naozaj ale naozaj pocit, že sa zo mňa na tie prázdninové mesiace stal alkoholik). Pretancovať celú noc v prázdnej tanečnej sále bolo vždy mojím snom, ktorý sa mi konečne splnil. Vďaka tejto skupinke ľudí som začala chodiť aj na salsa kurzy a spoznala zasa ďalšie nekonečné množstvo úžasných ľudí. Vrátane Berušky a Gaba, našich najsamlepšejších trénerov.
Ďalšia úžasná kapitola prázdnin boli Chlebnice (malebná to dedinka na Orave, susediaca s Dlhou nad Oravou, s Malatinou a Borovým). Strávila som tu síce len dva víkendy z tých dvoch mesiacov, ale to je Orava, takže to bolo hodné minimálne dvoch týždňov. Zasa som spoznala ľudí, ktorých som spoznať ešte nestihla, dostala som pochvalu za milión (ona nie je pravá Bratislavčanka, veď pila s nami borovičku , zistila som ako vyzerá cesta na Malatinú (išlo to celkom rýchlo, bo sme celú cestu spievali a pili) a krčma v danej dedine a jasné pamätám si aj ich hlavnú ulicu a aj to ako mi na ďalší deň nebolo všetko jedno. To ako mi všetci nadávali prečo som nešla do Kubína na diskotéku a pritom netušili, že ja som mala oveľa lepší program priamo v Chlebniciach , skúmanie hospodárskych budov, resp. pozemkov v Podzámku namiesto zábavy, deptanie pod Klinčekom za to, že som Bratislavčanka (Ňufko toto ti neodpustím) a zistenie, že v Chlebniciach sú aj opustené drevenice.
Tak to bolo naozaj tak veľmi, veľmi v skratke, resp. šlo len o vypichnutie tých najlepších momentov.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár