- nedoriešené neviem čo, v hlave mi ide niečo úplne iné; zas a opäť uvažujem nad tým, či má vôbec nejaký zmysel byť s Mišom, pretože naozaj, ale naozaj mám v poslednej dobe pocit, že ani nie je rád, keď som s ním absolútne žiadne pocity, emócie alebo aspoň....Ja neviem, čo mám robiť. Chcem byť zaľúbená, ale aj ľúbená, nielen dávať, ale aj dostávať. Veď som zvedavá, čo a ako sa vyvinie na lámavici. Teším sa a bojím sa. Začína to byť ako s bývalým. Začinam sa tak cítiť a neteší ma to, kvôli tomu, že Michala ľúbim, bývalého som nikdy neľúbila, len som si to nahovárala, pretože som chcela zažiť ten pocit byť zaľúbená, ale vtedy to tak nebolo, teraz to tak je. Ja nechcem svoju Želvičku stratiť, veď ja ju ľúbim. Len neviem, či to tak cíti aj on. Raz za čas by som chcela cítiť, že ma ľúbi, respektíve, že mu na mne záleží. Hm, tak a to som ešte zvedavá, čo mi povie na tie moje šaty na lámavici, zasa ma zruší ako žiadosť na byt, že som moc namaľovaná a neviem, čo ešte. Prečo mi niekedy aj on nepovie, že som pekná alebo tak.... Prečo mi to musia hovoriť alebo dávať najavo iní ľudia, iní chalani. Prečo si nevie uvedomi, čo má? Asi preto, že mal vždy všetko. Myslím si, že on celý život nemusel za nič bojovať, nič urobi pre to, aby mu bolo dobre alebo lepšie. Neuvedomuje si, že živoje boj a že o niektoré veci sa oplatí bojovať. Ale príde na to až keď o to príde. Až potom si to uvedomí. A možno mu to aj príde ľúto. Možno.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár