Padám do priehlbiny zvaná "nočná mora". Viem, že pomôcť si z nej môžem, len ja sama.

Hovorí sa, že problémy človeka len vzpružia a nakopnú ho späť na pôvodnú cestu, po ktorej kráčal ako normálny jedinec. Lenže ja ich nevnímam. "Problém ako problém", poviem si. Veď nikdy nie je tak zle, aby mohlo byť ešte horšie. Padám. Pohlcuje ma vlastný svet utópie o všetkom a všetkých. Môj svet samoty naberá prudký spád a ja nedokážem nájsť tú správnu brzdu. Vždy, keď na ňu zatlačím, iba pridám. Do neznáma. Do hlučnej samoty, ktorá píli uši, až z toho šedivejú biele vlasy plešivého mladíka.

Idem so strachom. Kráčam sama po námestí a zdá sa mi, že tie oči neznámych, ba aj dobrých kamarátov zožerú moje pozostatky aj s mojou taškou.

No kde to všetko nájsť? Tú istotu? kde nájsť prirodzený cit pre ŽIVOT???

 Blog
Komentuj
 fotka
otvoreneokno  19. 4. 2011 19:01
Krásna webka! :!



Jediná istota v živote je, že nebude trvať večne.
 fotka
sakul  23. 4. 2011 18:44
Prirodzený cit pre život musíš nájsť v samej sebe. Keď spoznáš vlastné "ja", pomenuješ problémy a budeš mať predstavu ako ich riešiť vtedy bude otázkou ako sa dopracovať k prirodzenému citu.
 fotka
sakul  23. 4. 2011 18:45
* otázkou času zabudol som
Napíš svoj komentár