“Zaujímavé”, vyslovili naraz a vôbec sa tomu nepočudovali. Rovnako prenikavá farba očí, tie isté ramená i nohy, ich pomarančové vlasy ešte viac zažiarili, keď sa ocitli na jemnom lúči matky Zeme- teda Slnka.
“Zapáľme si jednu cigaretu ešte predtým ,ako pôjdeme do postele.”- naliehavo vyryla prvá.
“Ale figu! Nikam s tebou nepôjdem!”
“Zrazu! Ešte včera si mi predsa tvrdila, že si dnes dáš aj ty. Teraz mi chceš znova tvrdiť opak? V poslednom čase si akási zvláštna...”
“Nič také som nevravela, možno len vo sne.”- povedala na svoju obranu druhá.
“A práve v tom si to aj spomínala”- zaklamala. “Bola si však veľmi unavená, keď si to vravela.”- povedala láskavo.
“A? Nejdem, kazí to zdravie človeka. Okrem toho, môže vojsť mama a nachytá ma. Čo by som jej potom natárala?”- zdvihla plecia.
“Ničoho a nikoho sa neboj! Ja celú vinu prevezmem na seba a tebe sa od nej neujde ani jediné zlé slovíčko. Poď, dajme si aspoň jednu pred snom. Aspoň rýchlejšie zaspíme.”- usmiala sa na svoj odraz v zrkadle.
“Tebe sa to povie, keď ťa nikto nevidí okrem mňa, samozrejme. Ako jej vysvetlím, že ťa vidím iba ja? A ešte k tomu, že fajčím doma na balkóne? Nechcem ju sklamať, nejdem teda ani dnes, ani zajtra”- povedala presvedčivo.
“Prosím, som tu uväznená celé dni. Nikto si ma nevšíma, už ani ty dokonca. Našla si si priateľa a na mňa kašleš.”- vykríkla na seba.
“Lenka? S kým sa to tam rozprávaš, je niekto s tebou?”- ozval sa mamin hlas.
“Nie, mami, robím si len úlohy do školy. A text si čítam nahlas, kvôli výslovnosti.”- dodala rýchlo, aby to nevyznelo nápadne.
“Dobre.”- priletela odpoveď mamy z kuchyne.
“Tak to bolo o chlp.”- usmiala sa na seba v zrkadle...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár