Moje druhé ja nenávratne preč....alebo stratená v tomto krutom svete

Ako sa vraví, Friends Forever...v dobrom aj v zlom.. ten môj FRIEND je nenávratne preč...moja pevná skala, môj maják, ktorý mi vždy svietil na cestu keď nič nebolo vidno...moje osobné slnko...
Všetky moje dúfania, že všetko bude v pohode, zničil jeden telefonát: "Lenka, je mi to lúto, ale zomrel...
Áno priznávam, nemal to v živote ľahké...Veď stratiť človeka, ktorý vám daroval život a iných blízkych v tom istom roku nie je bohviečo.... a mať otca ktorý sa o vás absolútne nezaujíma a kompenzuje si to kúpou drahých áut... tiež to nie je na smiech.... Proste to už ďalej nezvládal ťahať...toto kruté bremeno , ktoré sme sa mu ja a jeho nevlastný brat snažili pomáhať niesť... Skončilo to so žiletkou v ruke zavretý na záchode.... bolo ťažké sa k nemu dostať.... a keď sme sa dostali, bolo už takmer neskoro...umrel po prevoze sanitkou do nemocnice....
Neviem čo cítim.. sú to také momenty...raz mi v hlave beží : " hej ty hajzel prečo si ma tu nechal samú bez rozlúčky?" ... potom ma chytí zvláštny pocit pokoja, že je už konečne so svojou maminou a že je šťastný... No potom príde okamih ľútosti, že som stratila najlepšieho kamaráta, akého som si vôbec mohla priať, že už mi nikdy nepovie " čau mrně"...bolí to...
Keď sa chystám spať a keď zavriem oči..vidím jeho krásny úsmev na tvári, ako zase vtipkuje a zabáva ma... no keď ich otvorím.... zase tam som len ja... sama bez neho..
Bol ako moje druhé ja... všetko sme robili spoločne, všetky prúsery aké sme kedy vyviedli sa zapísali do histórie veľkých katastrof... naše spoločné prechádzky v letných večeroch, strašenie dôchodcov na námestí (xD).. spoločné koncerty a festivaly.. spoločne nabúrané najdrahšie auto v akom som kedy sedela...naše spoločné úteky od reality a sedenie s pivom v parku pod stromom keď prší...
až teraz mi dochádza, o čo som vlastne prišla... tieto naše ekšns sa už v živote nezopakujú.... ale napriek tomu... dúfam že si už konečne šťastný..... a teraz môžem s hrdosťou napísať že: FRIENDS FOREVER...

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu