Čo sa to už len deje.. prečo ľudia tak rýchlo zabúdaju na všetko..

Pozor, nie je určené pre necitlivých čitateľov
.. no mám asi slabú chvíľku ..

Majka.. Najskôr len spoulžiačka a obyčajné dievča, potom sa stala mojou najlepšou kamarátakou. Nie som síce, z tých , ktorí svojich priaťeľov rozďeľujú a triedia na "najlepši " a čo ja viem, napríklad "menej alebo druhý najlepší" , ale inak to neviem pomenovať.

Poznáme sa už 8 rokov,vlastne celý gympel, striedavo sme mali obdobia, kedy sme si boli bližšie alebo naopak vzdialenejšie, ale tak to v živote chodi. Ako malé sme sa vedeli presmiať celé hodiny a robiť si srandu z každého profesora,aj z toho najtrápnejšieho vtipu. Boli sme šťastné, keď sme sa ráno cestou do školy stretli. Pamätám si na naše prvé alkoholické zážitky alebo prve lásky.. sklamania.. a nasledné utešovania a posielania chlapov "do preč"

Viem, možno som sentimentálna, ale človek nezabudne zo dňa na deň na svoju priaťeľku.. A potom prišla maturita, všetko dopadlo skvele, len tak ako to býva, naše cesty sa začali rozchádzať, nie možno v pravom zmysle slova, no prestali sme sa vídať, nebrala mi telefón. Až dnes som ju nejakou náhodou stretla, po zhruba mesiaci a .. a ono to zabolí, keď z nej ledva dostanete prosté "ahoj" .. alebo keď počas rozhovoru odíde za niekým iným ..

Je mi to ľúto , ako rýchlo dokáže nejaký človek zabudnúť.
Je mi to ľúto , ako rýchlo sa môže skončiť priateľstvo s tou najcennejšou priateľkou, akú ste kedy mali.

Je mi to ľúto...

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu