18 dní do letných prázdnin. Všetci už finišujeme. Písomka na písomke ,skúšanie na skúšaní , stres za stresom. Bezmocne hľadím na našu školskú stránku koľko toho ma po zvyšné 2 týždne čaká. Horúčkovito ťukám do kalkulačky priemery a percentá. Stále sa snažím niečo zachrániť. Som napnutá ako struna, Vlastne celý polrok som taká. Každý okolo mňa sa ma snaží povzbudiť ,že to dokážem ,hovoria mi na čo by som sa mala predovšetkým zamerať, poprípade vysvetlia čomu nerozumiem. Ale to sú moji priatelia.

Čo si pre mňa spravila ty mami?

Chceš aby som mala známky podľa tvojich predstáv,no tvoje ideály sú nad moje sily. A tak domňa rýpeš, zakazuješ ,vyhrážaš sa ,kričíš.. to mi má naozaj pomôcť? To ma má povzbudiť?Ešte pred pár hodinami som mala elán nabratý od spolužiakov.No prišla si ty a u padla som z toho do depresie. Čumím do prázdna ,slzy sa mi tlačia do očí, sem tam popočítam matematiku. Viem,že by som sa mala učiť ,hlavne teraz. No nádej som už stratila.

Dúfam,že si šťastná aká si bola užitočná...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár