Rybár zlatú rybku chytil,
Hneď sa jej aj prihovára
A on zrazu truľo zistil,
Že tá rybka nerozpráva.

Sklamanie to bolo veľké,
Chcel sa posťažovať včielke.
Lenže včielka nemá je
A okále naňho vyvaľuje.

Tak sa rybár zamyslel,
A k manželke podišiel.
Žena moja jediná.
Veď už je to hodina
Čo si slovka nevyriekla,
Nebuď prosím ako včielka.

Žena naňho divne zíza
Ako keby uši nemá
A svojho muža milého,
Vôbec nepočula.

Zrazu niečo hlasno píplo
A vtedy rybárovi svitlo.
Ona v ušiach slúchadla má
A manžela vôbec nevníma.

Nechápem ťa žena moja,
Veď tak krásne je tu v okolí
A ty sa radšej zahĺbiš
Do Mozarta a opery.

Máš pred sebou toľko krás,
Vtáčikovia síce kakajú na nás
Ale nám to nevadí
Možno sa nám podarí,
Vyhrať aspoň v loterii.

No čo dodať ..básnik zo mňa nebude D

 Blog
Komentuj
 fotka
zabudnuta  19. 9. 2010 00:21
ako je to celkom vtipné niekedy originálne..inokedy rozhádzané ale nemám viac čo k tomu dodať
 fotka
lemruska  19. 9. 2010 16:25
no veď hovorím že básnik zo mňa nebude
Napíš svoj komentár