Som si istá, že sa nenávratne blíži, pre mňa, doslova desivé obdobie. Bojím sa, čoho budem schopná a či sa s tým vôbec dokážem vyrovnať. Asi nie. Na človeka, ktorého milujete len tak nezabudnete. Vždy, keď chcem veriť vlastnej intuícii, tak sa cítim ako naivka a potom prichádza ešte väčšie sklamanie z budúcnosti, ktorá ma už "radostne" očakáva spolu s osudom. Nie som si celkom istá o čo mu ide. Či chce, aby som budúce problémy zvládala ľahšie, ale pod podmienkou, že si teraz musím niečo vytrpieť. Alebo sa proste majú stať určité veci a už tomu nijako nezabránim, pretože je to tak dané už pred našim narodením. Mám pocit, že čím dlhšie nad tým rozmýšľam, tým je to horšie.
Toto upršané počasie mi pripomína deň, keď som šla na prechádzku a takmer som dušu vyrevala. Jediné šťastie bolo, že pršalo a spod dáždnika ma nik nevidel. Upokojoval ma zvuk kvapiek narážajúcich do dáždnika. Zatvorila som oči, zhlboka vdychovala čerstvý vzduch a pomalým krokom kráčala cez kaluže na chodníkoch, ktorým sa nedalo vyhnúť. Slzy akoby na chvíľu pominuli a už som konečne prestala cítiť horúce slzy na lícach. Keď som však oči otvorila, zabodla pohľad pred seba a od začiatku si predstavila deň, ktorý budem jednoznačne považovať za najťažší, slzy naraz začali tak rýchlo a bez prestávky tiecť až som ich prestala vnímať. Nedokázala som to už viac udržať v sebe a doteraz tichého a bolestivého vzlykania zapojila aj hlasivky. Ignorovala som okolie a sústredila na vlastné myšlienky a pocity. Boli také chladné.. Boľavé.. Neuveriteľne ťaživé na hrudi. Doteraz sa z toho celá zvieram v klbku, ktoré zrejme zo zadu neobjíme človek, od ktorého si to želám najviac. Cítiť jeho dotyky. Najchutnejšie pery. Hľadieť do očí. Hladkať jamky, ktoré mu vyčarím spolu s úsmevom na tvári. A môžem ešte dlho pokračovať.
Nikto nevie, čo má preňho Boh/osud.. pripravené, takže aj keď nezažívate najpríjemnejšie obdobie, oplatí sa počkať na niekoľko násobne krajšiu budúcnosť.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
oveckaa  13. 5. 2014 22:10
no ja neverim na osud...alebo teda, nie tak uplne...a nikto nie je odsudeni žit tažky život, ani trpiet ....
Napíš svoj komentár