Presne pred včerom som uvidela padať svoju tretiu hviezdu. Taká obrovská žiariaca guľa preťala letnú oblohu. Vnútro mi zaplnil taký zvláštny pocit, konečne som si mohla želať to, na čo som už dávno myslela.
Všade, kde sa obzriem, je láska. Doma, na ulici... u každého sa všetko točí okolo lásky. Všetko, všade... len pri mne nie. Cítim také prázdno, chýba mi niečo, na čo by som mohla stále myslieť, niečo, čo by mi každý večer nedávalo spávať... chýba mi NIEKTO. Ani som nevedela, aké to má čaro, kým som ho nestratila.
Posledná doba... ma naučila v lásku neveriť. Viem, že mám nekonečne veľa času na to, aby som sa zaľúbila, a VIEM, že to raz príde... ale neverím tomu. Strácam dôveru vo všetkom. V lásku, v ľuďoch, vo svet aj v seba samú. Každá drobnosť, každá bezcenná udalosť, myšlienka, sa zakorení a ostáva hlboko vo mne. Možno to je dôvod, prečo láske, a najmä ľuďom prestávam veriť.
Prešli časy, keď som sa upínala na všetky slová a verila v ne. Teraz... pre mňa máloktoré slovo od máloktorého človeka niečo znamená. Zvykla som si na ľudskú nerozvážnosť a hlúposť, pri ktorej padnú slová, ktoré vedia ublížiť. Nie slová, ale ich prázdny význam má ostrú hranu. Naučila som sa každé slovo brať s rezervou, so snahou pochopiť, ako to ktosi myslel. Akokeby som sa nemohla OPRIEŤ o žiadne slovo.
Koľko ľudí mi len povedalo, že ma ľúbi... že ma má rado... A koľkokrát len autor týchto slov netušil, čo vlastne hovorí. Asi mi celý život bude niekto niečo hovoriť bez toho, aby si to uvedomil. Už ma neraní, keď zistím, že to boli len slová pustené do vetra, raní ma len princíp, že je to len jeden z mnohých.
Mala som strach, že sa nenájde človek, ktorý by ma vážne ľúbil, ktorý by si ma vážil presne takú, aká som, od hlavy, cez moju tvrdohlavosť až po päty. Zo začiatku mi stále niekto zloží takmer nebo k nohám, a zrazu? Nie som nič viac, len obyčajné dievča, pre ktoré sa máločo oplatí... Niekto si povie, koľko ľudí o mňa stojí, a zrazu som opäť celkom sama. Taká malá, úpplne zbytočná. pripadá mi to ako nejaká hlúpa hra, akoby niekto chcel vyskúšať, či na to naletím.
A predsa... keď o mňa zase niekto stratí záujem... objaví sa niečo nové, niečo celkom iné, niečo, čo som už ani nečakala. Niekto ma ľúbi, niekto ma zbožňuje, a ja VIEM, že to nie je hra, že je to skutočné, ja to viem, ja to CÍTIM. Je to niekto, komu jeho slová môžem s pocitom ľahkosti uveiť, človek, ktorý neplytvá slovami, zato viem, že keď niečo povie, myslí to vážne, a tým je to o to vzácnejšie. Nemusím sa báť, že by ma zrazu pre niečo prestal mať rád.
A predsa... nieviem, či je toto práve to, čo som hľadala. Chcem ísť na úplnú istotu... teraz ju však neviem nájsť v sebe. Cítim vnútorný odpor k nejakému vzťahu, niečo mi v tom tak dokonale bráni, ako nejaká nevidiťeľná stena, cez ktorú nemôžem prejsť. Stačí tak málo... Celkom by stačilo, keby som prestala do svojho mobilu vypisovať tieto slová a poslala celkom jednoduchú smsku, ale nespravím to, pretože nemôžem.
Také ticho... bojím sa zraniť človeka, aj keď sám vie, že k nemu necítim to isté, ale mám pocit, že ani NECHCEM cítiť to isté. Bránim sa tomu, aby vo mne niečo vzkypelo. Asi sa jednoducho bojím cítiť niečo viac. NECHCEM CHCIEŤ. A to ma len zbytočne privádza k otázke, čo mám robiť. Ale... nedokážem tomu zabrániť.
...
Medzi pery cediť keby, vedel som vtedy, že okamih sa na spomienku mení a záleží len na mne či aj v pozitívnom znení, sa mení z prítomnosti pramení. Činy, skutky, minulosťou vzápätí sa stanú a keď budem starý ako fénix z popola povstanú, preto... Moment ako tento nikdy neostane sám, nevychladne, nevybledne a už
nerostaje sa...
Chcem meniť slová na skutky a z nich skladať činy, kráčať svojou cestou a to bez pocitu viny, že ranil som a ublížil som iným. Nech ma nikdy nedobehne môj vlastný čierny tieň, namiesto toho slnko, a môj plameň chcem vkladať do ľudí čo milujem a vedľa seba mať chcem,
naďalej chcem túžiť a život naplno si užiť až pokiaľ srdce moje v hrudi neprestane búšiť, neprestane búšiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tatianka
21. 7.júla 2007 09:39
pekny blog
3
Niektori ludia sa mozu cudovat preco sa im neplnia priania, ktore si zelaju pri padajucej hviezde - 19.7. bolo mozne vidiet zo SNV 3 zablesky iridia - v roznych casoch. 2 zablesky mali intenzitu najjasnejsej hviezdy a jeden zablesk bol taky silny ako mozeme vidiet venusu Celkom zaujimava vecicka.
5
Hej aj ja som minule videl padat hviedu. Prave som sa pozeral na jedno pekne dievca, ked som ju uvidel. Povedal som jej to a ona sa velmi pekne cervenala. Pravda je, ze zivot je zasrane kratky, takze s tym zalubenim by som velmi nevahal.
Nechcel sa zbytocne do toho pustat, ale članok je velmi pekny. Len v nom vyzeras ako citovo dost labilny clovek. Musis sa vzchopit a v zivote si najst ciele a priority. Len tak budes vediet co chces a pojdes za tim. Aj kebz to mala byt prava laska.
Nechcel sa zbytocne do toho pustat, ale članok je velmi pekny. Len v nom vyzeras ako citovo dost labilny clovek. Musis sa vzchopit a v zivote si najst ciele a priority. Len tak budes vediet co chces a pojdes za tim. Aj kebz to mala byt prava laska.
Napíš svoj komentár