Bol to ten typ muža, po ktorom túžila kúskom duše každá. Peňazí mal toľko, že by mohol ovládnuť celý svet. Počet jeho nehnuteľností sa dal počítať po desiatkach. Bol zdravý ako ryba a nebol starý. Sotva prekročil tridsiatku. No i napriek svojmu nekonečnému majetku niečo strácal. Niečo, čo sa za peniaze kúpiť nedá.
"Pane, poďte so mnou," riekol doktor, ťahajúc ho do ambulancie. Návštevy psychológa narozdiel od ostatných termínov u doktorov dodržiaval na hodiny presne. "Koľko jej ostáva času?"
"Vy to viete, doktor, nenúťte ma, aby som to povedal," odvetil Nat cez slzy.
Nat strácal svoju druhú polovičku. Svoju krásnu ženu. Svoju múzu. Svoj zmysel života. Jej vnútro pomaly zožierala rakovina. Investoval na jej uzdravenie miliardy dolárov, no bez žiadnej zmeny. Bez žiadneho náznaku zlepšenia.
Umierala a on vedel, že jej čas sa už nedá rátať v týždňoch ba ani v dňoch.
"Môžte jej pomôcť, pán Black. Môžte jej skrátiť trápenie."
Nat sa už rozhodol. Skráti počet hodín počas ktorých ona trpí. Srdce mu však napovedalo nech to nerobí.
"Ja, ja nemôžem." Ale aj tak to spraví. Slzy si utrel z tváre a vypochodoval z miestnosti. Jej izba bola len pár poschodí od jeho psychológa.
"Prepáč mi to. Snáď mi niekedy odpustíš," zašepkal jej do ucha predtým ako ju odpojil z prístrojov. Zaraz bolo po všetkom. Už nebola.
Nat bez nej nemohol žiť. Peniaze poslal na charity, až kým nebol na mizine. Bohatý sa stal bezdomovcom. Bola zima a jeden z tých dní, čo mráz zabíjal. Na druhý deň ho našla polícia. Nat našiel svoje miesto. Bol s ňou.
Nathaniel Black nežil, neprežíval. Zomrel.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
acheraya
9. 9.sept. 2012 21:14
Nathaniel Black je krásne meno.
Napíš svoj komentár