Stojím pred tabuľou, pred mojimi znudenými spolužiakmi. Spotenými rukami žmolím papier so svojím slohom. Je pravdivý? Nik nevie. Len ja.

Prežila som prázdniny? Chcete odpoveď, ktorej budete veriť? Ak áno, tak prestaňte čítať. Ak nie, tu je môj príbeh.

Kde som ich strávila? Na mieste, kde nikde na mape nie je. Na mieste takom neskutočnom, ako dostať sa tam. A prežila som ich? Nie.

Práve pred vami stojí iba moje telo, duša ostala uväznená a pochovaná v druhom svete. Prečo som však zomrela? Kvôli láske.

Zomrela som kvôli nemu, zomrela som za neho, no zabil ma on. Bojovali sme proti sebe. Súboj bol vyrovnaný, ale neprežil to ani jeden z nás.

Ako tu stojím pred vami, v mojom vnútri nie sú žiadne pocity.

Môžem sa smiať? Áno, ale nebude to smiech šťastnej osoby, budem sa smiať len preto, aby ste ma nepokladali za emotívne nevyrovnanú.

Môžem plakať? Áno, ale nebudú to slzy smútku ani bôľu. Bude to preto, aby ste ma nepokladali za chladnú a povrchnú.

Môžem spať? Áno, no nebude to preto, že by som bola unavená. Bude to kvôli tomu, že nebudem vládať znášať pohľady ostatných na moje prázdne telo.

Zomrela som, no predsa žijem. Musím žiť. Času mám však málo až kým neprídu ďalšie prázdniny.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár