Utekám v ústrety búrke
čo na mňa sa valí
s niekým koho zabiť chcem,
no pár rokov sa mi to nedarí.

Mnohí na ňu zanevreli, keď boli ešte malí,
no pri mne sa jej až príliš dobre darí.
Nechcem ju, no uteká za mnou
strčím ju pod auto? Ale čo s načatou hrou?

Je malá a nádherná,
pri nej som ako tieň.
Oproti nej som škaredá,
aj keď v mojich očiach blčí oheň.

"Som jediná, ktorá s tebou ostať chce,"
vraví, no mne jedno je to,
chcem ju zabiť aj toto leto.

Blesky bijú okolo nás,
ona padá a ja počujem jej slabý hlas.
Nezastavujem a bežím preč,
konečne niečo bude stáť za reč.

Zomrela, konečne, moja snaha sa vyplatila,
no zrazu nastala tá osudná chvíľa.
Nohy sa mi podlomili a ja padám k zemi,
zaraz aj tá krv v žilách mrzne mi.

Zdochla a ja zaspala som naveky,
ešte aj v pekle mi bude robiť prieky.
Teraz chápem, že život som zahodila,
že ako malá som ju nezadusila.

Stretli sme ho na polceste,
avšak on žije na lepšom mieste.
Anjelom sa stal,
a vôkol nás plameň pekelný sálal.

Zdochla aj umrela som....

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  28. 10. 2013 16:31
kolko pozitivizmu!
Napíš svoj komentár