prenasledujú ma za šedých večerov.
Mojim rukám sa bude cnieť...
Tomu ver.
Duša ako prázdna sieň.
Dávno plná trblietavých sľubov.
Vrátiť to späť.
Tiché prianie z pier.
Hviezdy už zhasli,drahá...
Schúlená v sladko-horkom dyme.
Šero pochovalo sny.
Verila...
Nevadí,že spolu spíme.
Farbíme na bielo kúsky tmy.
Aplauz,
kritikou ocenená je hra,
ktorá ti tak ublížila.
Zavri oči,drahá,
príde náraz.
A to vždy bolí...
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
janulka3112
21. 11.novembra 2008 11:56
konečne nejaká báseň od teba, tak dlho som čakala kedy tu niečo pribudne a dnes sa tak stalo.. moc sa z nej teším aj keď je v nej opäť smútok. Čo sa stalo hm?
2
Fiiha Uplne ocarujuce. moj zmysel pre krasu je poteseny. skoda ze teraz nemam cas na dalsie.
Napíš svoj komentár