Nechcem písať zmysluplný blog,nechcem aby ste sa pobavili a už vôbec nechcem odovzdať svetu niaky dôležitý odkaz.Chcem ulaviť tomu,čo cítim.
Každý piatok,týždeň čo týždeň som sa chodila baviť.Zabávala som sa ako to len išlo.Chcela som si dokázať,že mi je samej dobre,že si môžem robiť čo chcem,že nepotrebujem vzťah.Veď cez týždeň nemám čas a cez víkend si môžem užiť s kýmkolvek.
Klapalo mi takto tri mesiace.Bolo mi fajn.Aj keď mnohým sa môj spôsob života nepáči.Bola som na seba hrdá.Odolávala som každému namotaniu sa.Dotyční páni,ktorí mi spríjemňovali večery boli pre mňa len akési jednovečerové spríjemnenie.Možno som niekotrým trošku ublížila,možno to tiež brali tak ako ja.
Potom prišiel ten večer,ten osudný večer,kedy som ho videla.Nebolo to prvýkrát,no až teraz som si konečne všimla.Veď ja som úplne zabudla,že existuje.A zrazu tam bol.Na javisku s basgitarou v ruke a s takými tými americkými okuliarmi.A keď hral tak sa vôbec nehýbal.Bol taký zvláštny.Neustále som ho musela sledovať.Mal byť pre mňa jedným z mnohých.Nebol.
Možno sme pri tom až priveľmi rozprávali.Možno mi až príliš išiel pod kožu.Možno to bolo tou jeho nevinnosťou.Možno tým aký je zábavný.Veď to ani nie je môj typ.Je to blonďák.A mne sa páčia iba čiernovlasý.Viem je to malicherné,ale keby mi nerozpráva tie jeho hlúposti,ani neviem,že existuje.
V piatok sme spolu boli druhýkrát.Ani neviem prečo,ale tušila som,že v ten večer budeme spolu.Milionkrát som si v hlave prehrávala,že tentokrát k ničomu nedôjde.Nie som predsa dievča nazavolanie.Ale aj tak mám stále v hlave niečo ako nádej.Možno si časom uvedomí,že to čo ku mne v piatok cíti,nie je iba telesná príťažlivosť.Možno ak by sme sa vždy spolu takto piatok zabavili,možno by si uvedomil,že chce byť os mnou častejšie.
Ja viem.Som hlúpa.Mala by som to skončiť.Raz a navždy mu pri ďalšom pokuse(ak niaky bude)povedať,že nemám záujem sa zajebávať.
Ale keď to sa nedá.Dala by som v tejto chvíli všetko za polhodinu strávenú pri ňom.Viem,že nikdy nebudeme spolu,no ja ho chcem mať aspoň v tie piatky.Podlhej dobe cítim niečo,čo už dávno nie.Nejdem písať,že je to láska,pretože nato,aby som napísala nieoč takéto,musím byť omnoho vyzretejšia.
Chýbaš mi Jurko.Dnes som sa pri obede pristihla,ako našim rozprávam,že môj syn sa bude volať Juraj Som sentimentálna.
Dnes ma tvoj kamarát pozval von.Pôjdem s ním.Pôjdem mu zlomiť srdce.Tak ako si ho zlomil a lámeš ty mne.Tvoji kamaráti ma majú radi.Nabudúce ti poviem nie.Ak niake nabudúce bude.Nestojím o šťastie na celý život.Chcem byť šťastná týych pár chvílok s tebou.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.