Náš hriech na kríž pribi, každý kto si nemiloval

Zlatko zatiahni žalúzie a priviň si ma,
chcem sa v tebe utopiť.
Chcem aby si ma vypil až do dna.
Tak zhasni zlatko ,nech už je tma.
Prítmie smie hriechy zmyť
z teba aj zo mňa...

Naša pokožka nasiakne intimitou,
stolná lampa nás neprezradí.
A ty to dobre vieš zlatko.
Pomilujme sa v priehrští citov.
Veď každý z nás sladí.
A všetko ide tak hladko...

Šepkaj mi ako veľmi ti voniam.
Tvoj šepot ma hladí na prsiach.
A je to tak správne, však?
Jediným svedkom smie byť prievan
a na nočnom stolíku tichý prach.
No predsa len, čo ak?

Čo ak ma spáliš do tla.
Čo ak budem trochu zlá.
Čo ak sa nepatrí takto milovať...

Zlatko smieš sa usmievať,
kým budem nahá stáť
medzi tieňmi
a tie ma budú objímať.
Tak zatiahni žalúzie
a z ružovej krabičky vyber ilúzie.
Poskladaj z nich milostné slová
A hlaď ma s nimi zas a znova.

Prepletený sálame teplo
do studenej hotelovej izby.
Zlatko,inak už to nešlo...
Náš hriech na kríž pribi,
každý kto si nemiloval...

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu